Sme v polovici druhého funkčného obdobia Igora Čombora. Na bilanciu splnených či nesplnených sľubov je ešte priskoro. Môžeme sa však pozrieť, v akom procese sa nachádza ich realizácia.
Sľub: Dokončiť prípravu pozemkov pre výstavbu rodinných domov v lokalite Dielec, Hríby a začať s prípravou novej lokality.
Stav: Predchádzajúce vedenie na čele s Igorom Čomborom spolu s mestským zastupiteľstvom prijalo zámer vypracovať územný plán rovno troch zón – nad Dielcom, Černová – Hríby a Biely Potok – Luhy. Hovoríme o roku 2015. Až koncom roka 2018 sa rozbehol výkup pozemkov v Černovej – Hríby. Situácia v lokalitách nad Dielcom a Biely Potok – Luhy stagnovala. K trom miestam, kde sa budú stavať rodinné domy pribudla aj lokalita Gejdák.
Táto téma bola opäť otvorená na poslednom mestskom zastupiteľstve. Poslanec Patrik Habo požiadal vedenie o vytvorenie pracovnej skupiny, ale aj o pravidelné informovanie o tom, v akej fáze prípravy sa nachádzajú jednotlivé lokality.
Nad Dielcom, kde by mal vzniknúť priestor na vybudovanie 120 domov, mali byť už ku koncu roka ukončené jednoduché pozemkové úpravy. Nestihne sa to. Viceprimátor Ján Bednárik argumentoval, že celý tento proces natiahli potencionálni majitelia pozemkov, ktorí podali námietku tesne pred ukončením pripomienkovania. Opäť sa tak musí prerokovať umiestnenie pozemkov s každým majiteľom zvlášť. Navyše, nebudú tam stáť iba rodinné domy, ako sa pôvodne plánovalo. V lokalite bývalej spoločnosti Moneo vznikne apartmánový komplex, kde pribudnú aj štvorbytové domy.
Výstavba v časti Biely Potok – Luhy stagnuje. „Dvakrát už boli ľudia vyzvaní, aby si dali veci do poriadku, pretože tam sme nedosiahli ani 50 percent známych vlastníkov,“ vysvetľoval druhý viceprimátor Bednárik.
Príprava výstavby rodinných domov by mala napredovať rýchlejšie v oblasti Gejdák, kde mesto vlastní pozemky. Namiesto územného plánu zóny je spracovaná architektonická štúdia. Aj tu je však príprava na pre budúce domy na začiatku.
V Černovej je pripravený územný plán zóny. Proces pozemkových úprav je podľa poslanca za túto mestskú časť v takmer konečnej fáze. Predpokladá sa, že záujemcovia si budú môcť kúpiť stavebné pozemky koncom budúceho roka.
,,Je to niečo ako prekliate Ružomberka, snažil som sa štyri roky a teraz sa snažím dva, a výsledku sa bojím, že sa nedočkám ani na konci svojho funkčného obdobia,“ pripustil na poslednom zastupiteľstve Igor Čombor, ktorý však vo svojom kampaňovom videu uvádzal, že projekt nad Dielcom je pripravený do takej miery, že v blízkej budúcnosti môžu vyrásť prvé stavby. Teraz sa bráni tým, že táto problematika bola jeho predchodcami zanedbávaná 20 rokov.
Sľub: Vybudujem stred mesta. Hneď po voľbách v mestskom zastupiteľstve presadím odkúpenie pozemku, následne zapojím všetky svoje kontakty na to, aby som našiel developera, ktorý tento priestor postupne vybuduje.
Stav: Zámer odkúpenia pozemku primátor poslancom dodnes nepredložil. Vlastníkom parcely naďalej ostáva podnikateľ Jozef Badánik, ktorý ju odkúpil po tom, čo stroskotal plán vybudovania Auparku.
Myšlienka o námestí na danom území nie je nová, figuruje aj v územnom pláne mesta. Pred štyrmi rokmi primátorov zámer vybudovania nového námestia odobrili aj poslanci a zároveň schválili Memorandum o spolupráci mesta s vlastníkom pozemkov. Žiadali tiež primátora, aby bolo toto memorandum podpísané. Mesto ponúklo majiteľovi pozemku aj 1,3 milióna ako spoluinvestíciu.
„Memorandum o spolupráci konateľ spoločnosti ale odmietol podpísať a tak neustále prebiehali jednania o tom, aby sa zrealizovala spolupráca mesta s terajším vlastníkom pozemkov pri výstavbe a zástavbe pozemkov v centre mesta,“ vysvetľuje Viktor Mydlo.
Už pri ohlasovaní kandidatúry primátor avizoval, že rokovania môžu mať šťastnú koncovku. „Som zanovitý. Som blízko k tomu, že keď nájdem investora, ktorého asi mám, tak oni sa s ním spoja a konečne sa to začne realizovať. Pokiaľ tomu nebudú brániť poslanci mestského zastupiteľstva,“ povedal primátor počas predvolebnej debaty koncom októbra 2018.
Nový stred mesta mal ponúknuť námestie s polyfunkčnými domami, kde by bol priestor pre byty, obchody, reštaurácie, kaviarne i hotel. Pod celým územím mali byť vybudované podzemné garáže s vyše 200 parkovacími miestami. Ružomberčania zatiaľ aj naďalej prechádzajú okolo akéhosi „lesoparku“, oploteného modrým plechom.
„Terajší stav je charakterizovaný tým, že majitelia hľadajú investora k tomu, aby sa tento zámer realizoval, i keď svoje hlavné finančné aktivity už zamerali iným smerom. Keďže realizovanie takéhoto zámeru vyžaduje solventného investora (investícia vyžaduje 30 a viac miliónov eur), je otázne, či sa im do konca tohto roku podarí takéhoto spoluinvestora nájsť a vzhľadom ku koronakríze či sa tento problém neprolonguje až do budúceho roka,“ hovorí hovorca mesta Viktor Mydlo.
Suma sumárum: To, ako bude vyzerať stred mesta, je stále v rukách vlastníka pozemku.
Sľub: Výstavba obchodného centra
Stav: Do obchodného centra Ruža ešte stále neprichádzajú návštevníci. Malo sa tak stať v marci 2020.
Zámer vybudovať OC Ruža zverejnila spoločnosť Tetrastav týždeň pred voľbami v roku 2018. Nasledovali schvaľovacie a povoľovacie procesy. Termín otvorenia sa medzitým posunul na december 2020. Cestu k realizácii projektu však investorovi skrížila koronakríza.
,,Momentálne čakajú na vývoj situácie tak obchodné siete, s ktorými riešime obsadzovanie obchodných priestorov, ako aj banky, ktoré sa majú podieľať na financovaní nášho projektu. Po návrate ekonomiky do normálu plánujeme naďalej pokračovať v našom zámere – postaviť nákupne centrum v Ružomberku,” povedal pre Mestskú televíziu Ružomberok Tomáš Uličný, projektový manažér OC Ruža.
Pozemky, kde má centrum stáť, boli v územnom pláne definované ako priemyselné. Poslanci však vlani na jar schválili doplnok územného plánu, ktorý ich prekategorizoval, čím umožnil výstavbu takéhoto centra.
V obchode by malo vzniknúť 60 obchodných prevádzok, takmer 500 parkovacích miest aj 200 nových pracovných miest.
Sľub: Dokončiť diaľnice D1 a R1
Stav: Na úseku diaľnice Hubová – Ivachnová sa stále pracuje, podľa prvého prísľubu vlády však mal byť hotový v roku 2017. Plány zmarilo razenie tunela Čebrať, ktoré bolo prerušené pre riziko zosuvu svahu nad trasou tunela. Termín dokončenia 15 kilometrového úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová pri Ružomberku naposledy naplánovali na jún 2022.
V apríli tohto roka prišiel do Ružomberka minister dopravy a výstavby Andrej Doležal, spoločne s primátorom Igorom Čomborom podpísal Memorandum o porozumení a vzájomnej pomoci. Obaja sa zaviazali, že nad rámec zazmluvnených investícií a projektov postaví Národná diaľničná spoločnosť na vlastné náklady takzvané vratné vetvy, teda výjazdy a vjazdy na diaľnicu pri Ivachnovej tak, aby nákladná doprava obchádzala mesto Ružomberok a neprechádzala cez Likavku a zároveň nezaťažovala cestu prvej triedy.
O štyri mesiace prišiel minister do Ružomberka opäť, aby zhodnotil stavebné práce na úseku D1 Ivachnová – Hubová. Práve vtedy pomenoval príčiny, kvôli ktorým stavba nenapreduje podľa stanoveného harmonogramu. ,,Sú to zosuvy pôdy, s ktorými sa pôvodne nepočítalo, ale aj západný portál tunela Čebrať,“ povedal v auguste 2020 Doležal. Tunel museli napokon preprojektovať a posunúť hlbšie do svahu. „Tam ešte nemáme ani stavebné povolenie, zhotoviteľ stavby dokladá dokumentáciu,“ spresnil Andrej Doležal a napokon oznámil aj nový termín. Diaľnica by podľa neho mala byť dokončená v roku 2023.
Kedy presne bude diaľnica hotová s určitosťou nevieme, no vieme aspoň potvrdiť, že jej trasa Hubová – Ivachnová sa už nezmení. Nejasnejšie je vybudovanie rýchlostnej cesty, ktorá sa s budúcou severnou diaľnicou spojí. Aktuálne sa totiž hovorí o dvoch variantoch. Jedným je trasa od Banskej Bystrice po Ružomberok (R1), druhým zase postavenie cesty od Žiaru nad Hronom do Martina (R3). Ministerstvu dopravy ma pri rozhodnutí pomôcť porovnávacia štúdia, ktorá objektívne posúdi najefektívnejšie riešenie pre trasovanie. Štúdiu plánujú realizovať v budúcom roku. K druhému variantu, teda vybudovaniu rýchlostnej cesty R3 sa nedávno priklonil minister hospodárstva Richard Sulík. Podľa neho totiž bude mať menší dosah na chránenú prírodu ako východný variant s napojením v Ružomberku.
Primátor Čombor však vyhlásil, že za predĺženie rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka po diaľnicu D1 bude mesto bojovať odbornými argumentmi a faktami.
,,Trasa R1 po Ružomberok má aktuálne a právoplatné rozhodnutie o posudzovaní vplyvov EIA a v časti aj územné rozhodnutie či dokumentácie pre stavebné povolenie,” hovorí Igor Čombor.
Primátorovi nemožno odoprieť snahy v oblasti dobudovania diaľnice a presadenia rýchlostnej cesty R1, avšak reálne kompetencie v tejto oblasti má štát. Primátorsky sľub je preto odkázaný len na úspešné lobovanie u predstaviteľov vlády.
Sľub: Postaviť aspoň dve nové mestské bytovky
Stav: Kým v prechádzajúcom období sa nájomné bytovky nestavali a neboli ani naplánované, tentoraz sa dostali aspoň na papier. Postaviť ich majú v lokalitách Plavisko, Baničné a Rybárpole.
Najďalej sa zatiaľ dostala prvá menovaná. Má pozemok, projekt, stavebné povolenie a vysúťaženého zhotoviteľa aj s podpísanou zmluvou o dielo. Na výstavbu nájomnej bytovky na Plavisku potrebuje radnica ešte peniaze. Tie chce získať zo Štátneho fondu rozvoja a bývania (ŠFRB), o úver požiadala ešte vo februári tohto roka.
Michalovská firma Chemkostav postaví bytovku za 3,3 milióna eur. Takmer polovicu, 1,6 milióna, chce radnica hradiť z prostriedkov ŠFRB, 821-tisíc z dotácie ministerstva dopravy. Samotné mesto sa bude na financovaní podieľať sumou 870-tisíc eur.
Čiastka, ktorú bude radnica hradiť zo svojich zdrojov, sa pritom počas tejto jesene dvakrát navyšovala. Oproti pôvodne navrhovaným variantom spolufinancovania zaplatí mesto o približne 270-tisíc eur viac. Aj na zasadnutiach mestského zastupiteľstva sa preto objavili konštatovania, podľa ktorých už dotácia, vzhľadom na zvýšený podiel mesta, nie je pre mesto natoľko výhodná.
Ak žiadosť úspešne odklepnú, v bývalom areáli Technických služieb s rozlohou 7700 m2 vyrastie sedempodlažná bytovka s 39 bytmi. Podzemné podlažie má slúžiť ako garáž, ďalšie parkovacie miesta budú na povrchu.
Kedy sa budú môcť noví nájomcovia nasťahovať, zatiaľ známe nie je. S výstavbou bytovky sa počíta v návrhu budúcoročného investičného plánu. Samotné stavebné práce by mali podľa podpísanej zmluvy so zhotoviteľom prebehnúť do jedného roka. Na území plánuje radnica ešte ďalšie tri bytovky – dve mestské, jednu v réžii komerčného developera.
Čo sa týka zvyšných projektov nájomných bytových domov, na ulici Ž. Silbigera plánujú výstavbu dvoch bytoviek slúžiacich ako prestupné bývanie. V lokalite Cesta do Tehelne je naprojektovaná päťpodlažná bytovka s 38 bytmi a podzemnými garážami. Vydané má zatiaľ stavebné povolenie, radnica musí pri výstavbe zohľadniť aj požiadavky dotknutých obyvateľov, ktorí sa zapojili do územného konania.
Sľub: Seniorom zdarma dopravu MHD a vianočný príspevok 30 eur. Prvorodičkám 200 eur na dieťa.
Stav: Kedy sa prísľuby z kampaňového letáčika pretavia do reality? Igor Čombor krátko po obhájení postu pre naše noviny povedal, že do najbližších Vianoc ich zrealizovať nestihne. Radnica najskôr musí zistiť počet dôchodcov v meste, sumu, ktorý si tento zámer vyžiada, a aj mechanizmus, ako ho uskutočniť.
,,Od roku 2019 s tým však seniori môžu počítať. Tak isto to bude aj so zrušením dane za psa,“ spresnil vtedy Igor Čombor.
Dôchodcovia však za cestu autobusom platia aj naďalej a nevideli ani benefit v podobe vianočného príspevku. Môže za to korona, aj keď o nej v roku 2019 vedeli ešte len v Číne.
„Myšlienka primátora o zabezpečenie bezplatnej MHD pre seniorov v meste Ružomberok sa opierala o spoluprácu s Mondi SCP cez Memorandum o spolupráci, ktoré sa každoročne podpisuje. Vzhľadom na fakt, že Memorandum do dnešného dňa nie je podpísané pre pomery vzniknuté koronakrízou, nie je v silách mesta uskutočniť tento zámer,“ odôvodnilo nenaplnenie sľubu vedenie mesta prostredníctvom hovorcu Viktora Mydla.
,,Zvýšenie kvality života svojim občanom mesto ale zabezpečilo schválením 100-eurového príspevku pre novonarodené deti, ktorý sa doteraz v meste nevyplácal,“ povedalo mesto.
Áno, je pravda, že mamičky môžu od budúceho januára poberať stoeurový príspevok, nie však priamou iniciatívou primátora. Tému otvoril poslanec Ján Kuráň, ktorý ešte začiatkom tohto roka na zasadnutí mestského zastupiteľstva navrhol vypracovať VZN na jednorazový príspevok pre prvorodičky vo výške 200 eur. Následne v apríli poslanci odklepli vyplácanie príspevku, avšak po pozmeňujúcom návrhu poslanca Pavla Šípoša, ktorý presadil, aby dávku poberali všetky rodičky. Preto je aj konečná suma o polovicu nižšia.
Sľub: Vyviniem potrebnú snahu na to, aby sa športová hala Koniareň dostala do rúk mesta, čo nám umožní uchádzať sa o granty na jej rekonštrukciu.
Stav: Oficiálnu žiadosť primátora mesta Ružomberok o odkúpení športovej haly eviduje ministerstvo obrany od júla 2018. Pričom už v októbri toho istého roka dostalo mesto list, v ktorom sa uvádza, že športovú halu využívajú zložky Ozbrojených síl SR aj mesto Ružomberok na športové, kultúrne a spoločenské účely. Nie je teda možné rozhodnutím o prebytočnosti deklarovať, že MO tento majetok už nepotrebuje. V tomto liste rezort obrany vylúčil možnosť predaja. Rovnaké stanovisko poskytli aj teraz.
„Športová hala nie je pre rezort obrany prebytočný majetok, a preto nie je možné hovoriť o rokovaniach o jej predaji. Ministerstvo obrany je v zmysle zákona oprávnené ponúkať na predaj iba taký majetok, ktorý mu už neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním,“ odpovedala pre RK magazín hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.
Hoci je predaj otázny, mesto musí riešiť aspoň nájom haly, ktorý vyprší koncom tohto roka. Ide aj o existenčnú otázku basketbalového klubu MBK Ružomberok, ktorý sídli v hale.
,,Primátor preto intenzívne jedná s novým vedením ministerstva obrany s cieľom nájsť možné riešenie. Za posledné obdobie mal rokovanie na pôde Regionálneho riaditeľstva úradu správy majetku štátu v Banskej Bystrici s jeho riaditeľkou pani Sedlákovou, s ktorou prebral tieto dlhotrvajúce problémy. Potom bol v predmetnej veci primátor rokovať na hlavnom úrade správy majetku štátu Ministerstva obrany Slovenskej republiky v Bratislave s jeho riaditeľkou p. Šalátovou. Keďže táto problematika náleží ozbrojeným silám SR, jednal aj s náčelníkom generálneho štábu SR gen. Zmekom,“ vyratúva vyvinuté aktivity v tomto smere Mydlo. Aj ministerstvo obrany potvrdilo, že primátor Čombor navštívil v októbri 2020 rezort a prejavil záujem mesta pokračovať vo využívaní športovej haly aj v budúcnosti prípadne ju odkúpiť.
Hoci obrana potvrdila, že nad predajom neuvažuje, mesto hovorí o dvoch navrhnutých možnostiach riešenia. Prvým variantom je urobiť zámenu s mestom za pozemky, ktoré vlastní Ružomberok v areáli Považských kasárni a na samotnú Koniareň by mesto prevzalo vecné bremeno v prospech ozbrojených síl Slovenskej republiky. „Druhým variantom je vznik nového subjektu, kde by športovú halu vlastnilo v určitom pomere Mesto spoločne s Ministerstvom obrany. Mestu by tak bolo umožnené investovať do haly prostriedky, čo momentálne neumožňuje zákon,“ vysvetlil pre naše noviny hovorca mesta.
Podľa ich slov ich majú prebrať v kolégiu ministra obrany do konca roka. Zároveň povedal, že ich realizácia sa môže predĺžiť až do nového roku. „Preto Mesto momentálne počíta s predĺžením končiacej zmluvy do doby, pokým sa tento problém vyššie spomínanými variantami pripraví a zrealizuje,“ vysvetlil Mydlo.
Táto téma stále zaujíma aj mestských poslancov, pretože tí primátora už v roku 2017 zaviazali rokovať s ministerstvom obrany o možnostiach odpredaja haly do rúk mesta. Primátor zakaždým poslancov ubezpečil, že prebiehajú rokovania. Poslanci však na septembrovom zastupiteľstve zdôraznili, že by z nich radi videli aj oficiálnu zápisnicu, primátor prisľúbil, že ich žiadosti vyhovie. Dokonca povedal, že o pár dní sa s ministrom obrany osobne stretne počas otvárania Covidového pavilónu v Ružomberku. Po boku Jaroslava Naďa sa však neobjavil.
Sľub: Odkúpiť Kaštieľ sv. Žofie a vybudovať mestskú galériu. Zabezpečím, aby sa Kaštieľ sv. Žofie dostal do majetku mesta a urobím všetko čo bude potrebné, aby som na jeho rekonštrukciu získal financie z externých zdrojov.
Stav: Kaštieľ sv. Žofie v súčasnosti mesto nevlastní.
Kedysi sídlom panstva, neskôr skladisko bavlnárskych závodov, istého času aj ruina a napokon hypermarket. Jeden z najstarších písomne doložených kaštieľov na Slovensku mohol byť pýchou Liptova, no stal sa odstrašujúcim príkladom nesplneného prísľubu. Tentokrát investorského.
Kaštieľ dostal novú nádej v roku 2001, keď pozemok kúpil súkromný investor. Spoločnosť síce objekt navonok opravila, preinvestovala približne 150 miliónov korún, ale vnútri sa nič nezmenilo. Po úspešnom rozbehnutí hypermarketu, ktorý otvoril svoje brány v decembri 2002, sa o kaštieľ viac nestarala. Napriek tomu, že budovy v Ústrednom zozname pamiatok Slovenska by takúto starostlivosť mali od vlastníka mať zo zákona.
V roku 2012 bol kaštieľ znova na predaj. Vtedajší majiteľ ho mestu ponúkol za 30-tisíc eur. Zámer kúpy sa však nedostal na mestské zastupiteľstvo. Vtedajšie vedenie mesta totiž do vlastníctva nechcelo iba torzo kaštieľa, ale aj priľahlé obchodné centrum. Pamiatku ponúkli aj Občianskemu združeniu OZ Ružomberská Žofia, ktorí sa snažili o záchranu kaštieľa. Suma však pre nich bola v tom čase vysoká.
S nápadom kúpiť kaštieľ prišiel Čombor počas posledných mesiacov svojho prvého funkčného obdobia. Vyhlásil, že do troch mesiacov by mohol byť návrh na kúpu v mestskom zastupiteľstve. Nie však z rozpočtu mesta, ale za symbolickú sumu od nateraz neznámeho „darcu“.
,,Primátor Igor Čombor vstúpil do jednania už s novým vlastníkom (penzijná spoločnosť) a bol konfrontovaný so skutočnosťou, že cena za odpredaj bola už mnohonásobne vyššia,“ povedal Viktor Mydlo. Zároveň vysvetlil, že vlastník od začiatku nejednal len s Mestom Ružomberok a primátorom Čomborom a ich ponuku odkúpiť kaštieľ za 170-tisíc eur odmietal.
Primátor však podľa slov hovorcu naďalej rokoval s Penzijnou spoločnosťou. „Až do doby, kedy sa vlastník dostal do ďalších rokovaní so zahraničnou spoločnosťou, kde cenové relácie sa posunuli do takej výšky, ktoré sú pre mesto neakceptovateľné. Naviac treba brať do úvahy ďalšie náklady spojené s renováciou kaštieľa, ktoré sú enormne vysoké a v tejto dobe nie je reálne pre samosprávu takúto finančne náročnú rekonštrukciu uskutočniť,“ uzavrel hovorca.
Zdá sa, že ani z pôvodného zámeru vytvoriť v kaštieli mestskú galériu nebude nič.
„Samotný zámer mesta o využitie kaštieľa je sporný, pretože odkúpením zvyšnej časti Legerského (Burjanovej) vily sa vytvára zázemie pre vznik plánovanej mestskej galérie súčasného umenia, ktorá sa pôvodne plánovala zriadiť v kaštieli,“ povedal Viktor Mydlo.
Mesto teraz tvrdí, že nie je v jeho možnostiach odkúpiť kaštieľ a následne aj financovať jeho príliš nákladnú rekonštrukciu. Navyše, pôvodný zámer vybudovania galérie pominul a plán B zatiaľ radnica nespomína.
Sľub: Uviesť do prevádzky protónové centrum. Naďalej budem pokračovať v úsilí tak, aby sa v Ružomberku čo najskôr začali liečiť onkologickí pacienti touto pokrokovou metódou.
Stav: Jediné, čo v Ružomberku máme, sú zatiaľ ambície a protónový urýchľovač. Ten ešte nemôže byť použitý na vedecký výskum, nieto na liečbu pacientov. Na to bude treba ešte tri milióny eur. A ktovie koľko času. Prvý dátum liečby bol pritom naplánovaný na rok 2011.
Téme protónového centra v Ružomberku sme sa už podrobne venovali v letnom čísle, článok nájdete aj na našom webe. V súčasnosti sa čaká na to, či ministerstvo školstva zafinancuje potrebnú fyzikálnu certifikáciu, ktorá umožní použiť vychýrený protónový urýchľovač aspoň na výskumné účely. Aby mohol slúžiť aj na liečbu pacientov, bude ešte následne potrebovať medicínsku certifikáciu a klinické skúšky.
„Aktuálne sa pripravuje podpis Memoranda o spolupráci medzi Centrum vedecko-technických informácií (CVTI ) a zahraničnými partnermi, ktorí majú skúsenosti s budovaním a prevádzkou moderných protónových komplexov určených na výskum a liečbu. Predmetom memoranda bude preskúmanie realizovateľnosti jednotlivých možností ďalšieho postupu pri budovaní protónového centra v Ružomberku, vrátane koncepčného, praktického a právneho rámca pre využitie centra na výskumné a terapeutické účely. Na základe výstupov tejto spolupráce, vrátane identifikácie potrebných finančných zdrojov na realizáciu jednotlivých etáp, bude rozhodnuté o ďalších krokoch a forme rozvoja Vedecko-výskumného protónového centra CVTI v Ružomberku,“ uviedol rezort školstva. Zároveň dodal, že fyzikálnu certifikáciu v prípade pozitívnych odporúčaní bude financovať ministerstvo školstva alebo priamo CVTI.
Anna Zábojníková, Nikola Marhefková
Článok bol publikovaný v novembrovom tlačenom čísle RK Magazínu.
