Ružomberskému obecenstvu sa predstavila sólistka Organovej sály Ľvovskej filharmónie a Múzea dejín náboženstiev Oľha Strilecka. V pestrom programe, zostavenom z duchovnej hudby 18. až 21. storočia, sa poslucháči mohli započúvať do diel Louisa Marchanda, Johanna Sebastiana Bacha, mladého ukrajinského skladateľa Serhija Leontieva, velikánov hudby Pobaltia Pēterisa Vasksa a Arvo Pärta, ako aj do tvorby slovenského skladateľa Petra Machajdíka.
Oľha Strilecka študovala hru na klavír a dirigovanie na Ľvovskej národnej hudobnej akadémii pomenovanej po Mykolovi Lysenkovi (Львівська національна музична академія імені Миколи Лисенка). V roku 2012 sa zúčastnila metodických kurzov barokovej hudby vo Varšave, kde sa začala zaujímať o hru na organe. Pravidelne sa zúčastňuje hudobných festivalov na Ukrajine ako organista a klavirista. Účinkovala však aj v Poľsku, Lotyšsku, Číne a Hong Kongu. Vo svojom hudobnom repertoári uprednostňuje barokovú a súčasnú hudbu.
Úvod koncertu patril rozsiahlejšej skladbe francúzskeho barokového skladateľa Jeana Louisa Marchanda (1699 – 1732) Grand dialogue in C z roku 1696, ktorá je svojím prínosom a originalitou často kladená tak vysoko ako známe offertóriá slávnejšieho Françoisa Couperina. Nasledovalo dielo Johanna Sebastiana Bacha Prelúdium a fúga c mol, BWV 549, v ktorom jeho autor po úvodnom pedálovom sóle pokračuje v následnej manuálovej časti v práci s úvodným motívom pedálového sóla, ktoré sa však postupne vytráca v improvizačných postupoch vtedy rozšíreným spôsobom.
Koncert pokračoval meditatívnymi, no zároveň náznakmi tradičnej ukrajinskej hudby obohatenými Prelúdiami momentálne v Poľsku žijúceho Sergija Leontieva. Meditatívna atmosféra sa vo veľkom štýle preniesla aj do Vasksovho Te Deum z roku 1991. Táto skladba, ktorá sa hráva ako oslava návštevy biskupa alebo vyššieho hodnostára v kostole, neoslavuje nič menšie ako vznik lotyšského štátu na konci jeho sovietskej okupácie. Jeho impozantný úvod ustupuje tichšiemu tematickému materiálu s náznakmi lotyšských ľudových melódií, neobvykle často v hlbších polohách organu a s jasnejšími tónmi vysoko nad nimi.
Skladba Arvo Pärta Pari intervallo z roku 1976 je jedným z prvých diel, napísaných po autorovom osemročnom kompozičnom odmlčaní sa. Počas tohto obdobia estónsky skladateľ opustil atonálny slovník svojich ranných diel. Nová hudba, ktorá sa zrazu objavila, mala korene v meditatívnych, mystických zvukoch ranej polyfónie. Pärtov kompozičný štýl, nazývaný tintinnabuli (z latinského tintinnabulum, „zvon“), je postavený na posvätnosti čistého zvuku a harmónie. Pôvodne vyšlo Pari intervallo v štyroch častiach s bližšie nešpecifikovanou inštrumentáciou. V roku 1980 Pärt dielo zhudobnil organ.
Záver koncertu patril dielu O siedmich farbách svetla slovenského skladateľa Petra Machajdíka, obsahujúcemu sedem meditácií o „Siedmich posledných slovách“ Ježiša Krista z kríža. Každá časť skladby je hudobne a duchovne spojená s jedným z posledných slov. Hudba sa pokúša vykresliť význam slov a zvýrazňovať ich zvuk. Ľavá ruka orgánu často predstavuje Kristovo telo, pravá ruka predstavuje jeho dušu a pedále predstavujú jeho dych. V mnohých pasážach môže poslucháč pozorovať nástroj pri hľadaní odpustenia, nádeje a svetla.
Koncert mladej ukrajinskej organovej virtuózky bol pre ružomberské publikum nezabudnuteľným umeleckým a poslucháčskym zážitkom. Hoci prevažná väčšina cyklu Hudba u Fullu predstavuje zvukovo celistvé programy, zamerané prevažne na novšie diela, dramaturgia večera s hudbou rôznych období napísanej skladateľmi zo šiestich krajín udržala poslucháčov priestorov ružomberského kostola v dokonalej sústredenosti, za čo sa vďačné a vnímavé obecenstvo skvelej hudobníčke odmenilo dlhotrvajúcim potleskom.
Do Ružomberka zavíta rakúsko-slovenské hudobné teleso Varga Quartett Wien
Projekt Hudba u Fullu podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Na koncert finančne prispeli i Hudobný fond a SOZA.
Text: Bazala Ivánková
Fotogaléria
Foto: Viktor Mydlo
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
