Keď cyklovlak oživuje spomienky

Od ružomberskej Hlavnej stanice po Zápalkáreň na Šoltésovej ulici, kde je aj nástupný bod na CykloKorytničku, premáva počas letných víkendov a sviatkov vlak. Na pripojenom vagóne si môžete odviesť aj bicykle.

Nová atrakcia je k dispozícii od 30. júna do 2. septembra. Dospelí sa môžu previezť za euro, deti za 50 centov. Držitelia Liptov region card si môžu uplatniť 50-percentnú zľavu. Za odvoz bicyklov sa nepripláca.

Motorový vozeň, ktorý neskôr nahradí historický Hurvínek M131 (na fotografii vpravo), jazdí od deviatej do 18. hodiny. Každú celú hodinu zo železničnej stanice, každú polhodinu od Zápalkarne naspäť.

Za obnovením trate prechádzajúcej mestom stojí štvorica Ružomberčanov – Miroslav Klíma, Vavrinec Kendera, Martin Baník a Tomáš Štreit.

„Bola by večná škoda nechať tento fragment niekdajšej železnice nepovšimnutý. Čo by dali iné regióny za to, aby mali takúto železničku, a preto sme si povedali, že to musíme využiť a dokázať jej posledné zvyšky opäť sprevádzkovať,“ povedal Miroslav Klíma z Liptov Active. Viac o vzniku novej atrakcie si môžete prečítať tu.

Hríbový žart

Stovky návštevníkov si jazdu cyklovlakom vyskúšali už začiatkom júna počas podujatia Korýtkofest, pripraveného pri príležitosti 110. výročia otvorenia obľúbenej železnice. Obnovenie nevyužívanej trate prechádzajúcej mestom si nevedeli vynachváliť.

Tí skôr narodení sa predbiehali v spomínaní na detstvo a mladosť. Železnička vyčarila sentimentálny úsmev aj na tvári 66-ročného Františka Hanesa.

„Cestoval som ňou v roku 1963, keď tuším premával ešte pôvodný parný rušeň,“ zalovil pán Hanes v pamäti. „Boli tam také otvorené vagóniky a vlak jazdil veľmi pomaly, preto sme s kamarátmi pod okná zo žartu napísali ´Počas jazdy zákaz zberania húb!´,“ schuti sa rozosmial.

„Klobúk dole, že sa toho niekto chytil,“ vyzdvihuje vzápätí iniciatívu ľudí, ktorí sa pričinili o sprevádzkovanie aspoň časti starej trate. „Bola by škoda, keby sa na naše Korýtko zabudlo. Pre nás, starších, sú to spomienky, pri ktorých znovu omladneme.“

Nemali by sme však podľa neho zanevierať ani na ľudí, ktorí sa na činnosti obľúbenej Korytničky podieľali. Patrí medzi nich napríklad rušňovodič Ján Veselovský z Ružomberka, ktorý na trati jazdil v 70. rokoch. „Chodíme spolu na plaváreň, ešte je čiperný. Osobne som poznal aj rušňovodiča starého Korýtka, pána Gavuru. Tieto mená určite stoja za zmienku,“ konštatuje Hanes.

Pochvaľujú si aj iní

Vlasta Martovičová, zaslobodna Mydliarová, sa po Korytničke pred rokmi prevážala denno-denne kvôli škole, najskôr z Podsuchej do Bieleho Potoka, neskôr až do Ružomberka.

„Keď som ukončila povinnú školskú dochádzku, železničku zrušili, no moje spomienky na ňu aj na moje rodisko mi zostanú navždy,“ vyznáva sa pani Vlasta, ktorá už dlhší čas žije v Žiline.

„Nesmierne ma potešilo, že sa niečo takéto podarilo,“ chváli prácu miestnych nadšencov. „Dúfam, že to bude pokračovať aj ďalej. Veď ak by sa trať v budúcnosti obnovila celá, čo by bolo, samozrejme, na dlhé lakte, lebo všetko závisí od financií, tak by sa možno aj zdevastované korytnické kúpele stali znova kúpeľmi,“ vyslovila zbožné prianie.

Nový ťahák pre turistov si pochvaľoval aj 47-ročný Ján Gulovč z Bratislavy. „Je to služba naviac. Určite ju budeme využívať aj my, keďže sme si veľmi obľúbili aj CykloKorytničku,“ zhodnotil.

Foto – autorka

 

Som vyštudovaná žurnalistka, zaujíma ma kultúra a história dolného Liptova. Rada píšem o problémoch a záujmoch bežných ľudí, cez ich svedectvá sa snažím pripomínať hodnoty, na ktoré by spoločnosť nemala zabúdať. Zároveň pracujem v oblasti zabezpečenia bezpečnosti priemyselných inštalácií.