Výrobe fajok sa aktuálne venujú piati Slováci. Dvaja z nich sú z Ružomberka.
Kedysi sa fajky vyrábali ako úžitkový tovar, už koncom 16. storočia ich v bežnom sortimente ponúkali aj slovenskí hrnčiari. Neskôr sa uchytili drevené fajky.
Keď sa zdokonalila technológia výroby cigariet, fajky sa dostali do úzadia. V súčasnej dobe sú skôr módnou záležitosťou alebo prejavom pôžitkárstva.
„Ľudí bafkajúcich fajky dnes tak často nevídať, no je ich veľa, dokonca aj v Ružomberku,“ hovorí Martin Haluška, jediný slovenský profi predajca, ktorého netradičné remeslo živí štvrtý rok.
Keď si šikovný Ružomberčan pred pár rokmi prvýkrát zapálil fajku, razom zabudol na cigarety. Začali mu smrdieť. Vzrastajúca túžba po vlastníctve ručne vyrábaných fajok však išla poriadne do peňazí, preto sa preniesol k druhej fáze – ich výrobe.
S objednávkami sa roztrhlo vrece, a tak mu jeho prvotný zámer celkom nevyšiel. „Až potom som pochopil porekadlá, že obuvník chodí bosý a krajčír nahý. Nemám skoro žiadnu poriadnu fajku, zostávajú mi len pokazené kúsky, ktoré sa nedajú opraviť,“ priznáva s rozpačitým úsmevom.
„Našťastie však máme s kolegami fajkármi veľmi dobré vzťahy. Občas si urobíme aj niečo na výmenu, takže až takou núdzou netrpím.“
Stručne k výrobe
Fajky z jeho dielne už precestovali celú Európu, zákazníkov má aj v Amerike, Japonsku, Singapure, Portoriku či Kanade. „Človeku v tomto hodne pomôžu sociálne siete,“ konštatuje 42-ročný Martin. Jeho výrobky oslovia pestrými farbami či bizarnými tvarmi.
Pracuje s extra tvrdým briarovým drevom z koreňa vresovca, ktoré sa najčastejšie dováža zo Španielska a Talianska.
Do malého bloku si zakreslí tvar fajky, vyvŕta diery na tabakovú komoru, dymovod a komoru na filter. Náustky vyrába z akrylu, zdobí ich duralom, exotickými drevinami, kosťami či parohmi. Jednotlivé časti vyžadujú dôkladné obrúsenie. Potom sa fajka morí, šelakuje, voskuje a leští.
Zaujímavosťou je, že nadpájanie fajky a náustku robí cez neodymové magnety. „Podľa mojich informácií, to robia už len dvaja svetoví výrobcovia. Obyčajne sa na to používajú teflónové čapy,“ vysvetľuje.
Rýdzo slovenská
Najradšej je, keď mu zákazníci nechajú pri tvorbe voľnú ruku. „Paradoxne, najlepšie veci vznikajú úplnou náhodou. Aj kolekcie fajok Speed a Bonsai som vytvoril v podstate omylom a nakoniec sa veľmi uchytili,“ prezrádza zručný remeselník, ktorého ste už mohli zahliadnuť aj na televíznych obrazovkách. Objavil sa napríklad v reláciách Slovensko v obrazoch či Inkognito.
Obzvlášť hrdý je na svoju fajku v tvare fujary. „Inšpiroval som sa dvoma zahraničnými výrobcami – jeden vyrobil fajku v tvare gájd, druhý v tvare tureckej trúby. Vtedy som začal rozmýšľať, prečo to nepretaviť do fujary. Trochu som nad ňou špekuloval, keďže každá z mojich fajok musí byť aj funkčná, ale nakoniec sa podarilo. Zatiaľ som vyrobil dve,“ spomína si.
V budúcnosti by chcel tento model obohatiť aj o drevený stojan v tvare valacha, ktorému by sa fujarová fajka vkladala do rúk. Momentálne hľadá rezbára, ktorý by mu figúrku vystružlikal.
Veľký vzor vidí v nemeckom výrobcovi Rogerovi Wallensteinovi. „Párkrát mi na internete pochválil moje výrobky. Boli to len stručné komentáre typu ´skvelá práca´ alebo ´prvotriedny výrobok´, ale aj to vie človeka naštartovať,“ dodáva.
Na parádu aj na úžitok
Fajky počas vysokoškolského štúdia učarovali aj 28-ročnému Marekovi Kandovi. V roku 2012 mu napadlo, že si zaobstará fajku na bafkanie v prírode.
„Popri hľadaní na internete som sa náhodou dostal na zahraničné fórum, kde výrobcovia rozoberali princípy a postupy pri výrobe. Začalo ma to zaujímať a nakoľko som mal prístup k dielni po starom otcovi, povedal som si, že to vyskúšam. Následne som si kúpil zopár potrebných strojov a spravil som prvú fajku. Odvtedy sa snažím svoj voľný čas tráviť v dielni,“ približuje šikovný rodák, ktorý momentálne pracuje ako finančný audítor v Bratislave a do Ružomberka sa plánuje vrátiť v horizonte piatich rokov.
Na fajkách ho fascinuje to, že v sebe spájajú funkčnosť i umenie. V rámci technického prevedenia dáva dôraz na vnútornú stavbu fajky, ktorá predurčuje pôžitok z fajčenia. V prípade celkového vzhľadu sa snaží zabezpečiť, aby na seba jednotlivé línie dizajnu nadväzovali a fajka mala „plynulosť“.
Tak, ako jeho ružomberský kolega, aj on pracuje s koreňom vresovca. Náustky vyrába prevažne z vulkanizovaného kaučuku, ako doplnky používa exotické dreviny alebo rohy zvierat.
O úspechu
Fajok už vytvoril veľa, mnohé z nich mu prirástli k srdcu. „Keď sa mi niektorá vráti do rúk, dokážem si vybaviť momenty z jej výroby, čas, kedy som na nej pracoval. Je ale zopár fajok, ktoré aj po pár rokoch zostávajú nepokorené novšími,“ priznáva.
So svojimi výrobkami sa tiež zúčastnil zopár výstav či veľtrhov v zahraničí. „Za úspech ale považujem aj to, že sa niekomu moje fajky páčia a má záujem podporiť moju tvorbu,“ konštatuje.
Živiť sa výrobou fajok je preňho síce pekná predstava, no nateraz si chce túto aktivitu ponechať len ako koníček. „Keby som sa tým živil, bol by som nútený robiť kompromisy, aby sa pravidelne predávali, a udržal som si tak stabilný príjem. Kdežto, keď je to pre mňa iba hobby, sám si určujem tempo, ktoré mi vyhovuje,“ zamýšľa sa.
Jeho výtvory slúžia nielen fajkárom zo Slovenska alebo z Českej republiky, ale aj z Francúzska, Nemecka, Talianska či dokonca Ameriky, Ruska, Japonska, Turecka, Kanady, Číny a Indonézie. Väčšina fajok putovala práve do zahraničia. „Vždy som rád, keď sa mi ozvú z krajiny, do ktorej som ešte nič neposielal,“ uzatvára.
Titulná fotografia: Výrobca fajok Martin Haluška. Foto – autorka
Článok bol publikovaný v Ružomberskom magazíne číslo 6-7/2019.
