Predstavili nový grafikon železničnej dopravy. Región Liptov príde o vlaky Inter City, ktoré už nebudú zastavovať v Ružomberku ani v Liptovskom Mikuláši. Opýtali sme sa zodpovedných – prečo?
Nový železničný grafikon, platný od 11. decembra, vo väčšine prípadov zvýši intenzitu regionálnych prepojení a zrýchli diaľkovú dopravu. Uviedol to vo štvrtok 8. decembra na brífingu minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina).
„Táto zmena grafikonu sa pozitívne dotkne viac ako 90 percent cestujúcich. Robíme to pre cestujúcich. Vo väčšine prípadov zvyšujeme intenzitu regionálnych prepojení a zrýchľujeme diaľkovú dopravu. To je to podstatné. Rozhodovali sme sa na základe dát. Chceme byť efektívnejší a tam, kde to treba, chceme voziť viac,” priblížil Doležal.
V článku sa dočítate:
- Čo je výsledkom reformy osobnej dopravy na železnici,
- čo hovorí výsledok analýzy Útvaru hodnoty za peniaze,
- prečo nebudú zastavovať vlaky IC v regióne Liptov,
- prečo v regióne Spiš zastavujú v dvoch mestách,
- čo na to hovorí Ministerstvo dopravy a výstavby SR,
- ako reaguje na naše otázky Železničná spoločnosť Slovensko
Plán dopravnej obslužnosti je výsledkom reformy
Grafikon je podľa ministra výsledkom reformy, ktorá sa volá plán dopravnej obslužnosti. „Tú sme predstavili ešte minulý rok. Okrem toho je to aj reforma z plánu obnovy,” poznamenal. Upozornil zároveň, že v SR sú aj oblasti, kde železnica nie je nosným systémom.
„Našim dlhodobým cieľom je podporovať železničnú dopravu tak, ako je to v zahraničí. Železničná doprava je jediná dlhodobo udržateľná forma dopravy. Robíme to preto, že chceme vytvoriť potenciál, aby objem železničnej dopravy mohol rásť. Chceme vytvoriť podmienky, aby vznikol väčší dopyt a mohli sme voziť viac ľudí vlakom, lebo to je tá udržateľnosť,” vysvetlil Doležal.
Analýzou sa podľa generálneho riaditeľa sekcie stratégie dopravy Ministerstva dopravy a výstavby SR Rastislava Cenkého zistilo, že Slováci cestujú menej vlakom o 23 percent, ako je priemer v EÚ. „V novom grafikone sa snažíme zavádzať zásady, ktoré sa inde v zahraničí zavádzali už v osemdesiatych rokoch minulého storočia. A v Čechách ich poznáme spred dvadsiatich rokov,” priblížil Cenký.
Posilnenie dopravy, zníženie nákladov a zrýchlenie
Je to podľa neho napríklad taktový režim, kde sa zlepší využívanie vlakových súprav, vlakových čiat, ktoré má priamy vplyv na náklady. „Vzniknú tzv. taktové uzly, kde sa zásadne skrátia časy pri prestupoch cestujúcich. V jednotkových nákladoch sa zníži spotreba elektrickej energie a nafty,” doplnil Cenký.
„Pripravili sme posilnenie vlakovej dopravy na niektorých tratiach, ktoré sú najviac využívané. Je to napríklad medzi Bratislavou a Žilinou, a to až o 49 percent, medzi Košicami a Prešovom o 43 percent. Na Považí je posilnenie až o 30 percent,” informoval.
Upozornil zároveň, že v SR sú aj oblasti, kde železnica nie je nosným systémom. „Tam sme sa železničnú dopravu snažili ponechať aspoň vo víkendových režimoch. Medzi také trate patrí napríklad Tisovec – Brezno, Studený Potok – Tatranská Lomnica alebo Banská Štiavnica – Hronská Dúbrava. Sú to trate, kde vlaky využívalo denne menej ako 400 cestujúcich. Tu budú mať vlaky turistický charakter,” dodal Cenký.
Analytik Útvaru hodnoty za peniaze Rastislav Farkaš dodal, že nový grafikon prinesie štvorpercentné posilnenie dopravy, šesťpercentné zníženie nákladov a dvojminútové priemerné zrýchlenie medzimestského spojenia.
Prečo nebudú IC vlaky zastavovať v regióne Liptov?
O tom, že vlaky Inter City (IC) od nedele 11. decembra už nebudú zastavovať v Ružomberku ani v Liptovskom Mikuláši vás RK Magazín informoval po zverejnení nového grafikonu železničnej dopravy. Ešte pred spomínanou tlačovou besedou na Ministerstve dopravy a výstavby (MDV) SR, do ktorého kompetencie spadá aj cestovný ruch, sme sa opýtali:
1. Prečo IC vlaky nebudú vôbec zastavovať v regióne Liptov (okresy RK ani LM), ktorý je top destináciou cestovného ruchu na Slovensku, pričom Liptovský Mikuláš je bránou do Nízkych Tatier (stredisko Jasná) a Západných Tatier (Žiarska dolina, atď.), ale aj iných turistických atraktivít (Liptovská Mara, Tatralandia, Jánska dolina, Demänovské jaskyne, Podbanské…), rovnako aj Ružomberok ako nástup do Veľkej Fatry (strediská Malinô Brdo, Donovaly, Gothal Liptovská Osada…) a Chočských vrchov (Bešeňová, Kúpele Lúčky…), ale aj významný dopravný uzol (juh – sever a západ – východ) s prepojením na Horehronie a Oravu?
Z Odboru komunikácie MDV SR nám odpovedali: „IC vlaky sú komerčným produktom Železničnej spoločnosti Slovensko, ktorá si rovnako ako súkromní dopravcovia, môže sama určiť, kde budú jej (nedotované) vlaky jazdiť a zastavovať tak, aby to bolo pre nich ekonomicky atraktívne. Tieto vlaky si neobjednáva štát a ani ich prevádzku nefinancuje. Odporúčame Vám preto obrátiť sa s otázkami priamo na ZSSK.“
Liptov nie je priorita pre rýchlejšie spojenie
Na naše otázky odpovedal zo Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK), a. s., jej hovorca a riaditeľ odboru komunikácie Tomáš Kováč. Z jeho rozsiahlej odpovede vyberáme najdôležitejšie pasáže:
„Aj keď IC vlaky v novom cestovnom poriadku (CP) stáť v Ružomberku ani Liptovskom Mikuláši nebudú, ich adekvátnou náhradou sú vlaky kategórie Ex 6xx (nová kategória vlakov 6xx), ktoré v tomto meste stáť budú. Dokonca cestujúci z Bratislavy do Liptovského Mikuláša v novom CP prídu rýchlejšie o 20 minút (jazdná doba vlaku 3 hod 23 min). V opačnom smere z Košíc do Liptovského Mikuláša je to bez zmeny (jazdná doba vlaku 2 hod 04 min).
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) prevádzkuje IC vlaky v komerčnom režime, teda bez objednávky a dotácií zo strany štátu. V praxi to znamená, že ekonomicky musia dosahovať zisk, resp. minimálne vyrovnaný hospodársky výsledok, čo predstavuje maximalizovanie tržieb (počty prepravených cestujúcich pri minimalizácii nákladov).
Jednou zo základných možností, ako do vlaku prilákať cestujúcich, je čo najkratší čas jazdy. Práve to zvyšuje šancu IC vlakov ekonomicky uspieť, a preto naša spoločnosť okrem iného stavila na rýchlosť, ktorú vnímame ako jeden zo základných atribútov konkurencieschopnosti najmä voči individuálnej preprave.
IC vlaky sú určené prioritne pre cestujúcich so záujmom o rýchle a pohodlné cestovanie na dlhšie vzdialenosti medzi západom (Viedeň, Bratislava) a východom Slovenska (Košice a Kysak s prestupom na smer do Prešova). Zároveň naša spoločnosť eviduje požiadavky na ďalšie zvyšovanie rýchlosti IC vlakov, ktoré je možné dosiahnuť, buď zlepšovaním kvality infraštruktúry, alebo rušením (prípadne nezavádzaním) ďalších zastavení.
Priemerná prepravná vzdialenosť v IC vlakoch sa pohybuje nad 290 kilometrov. Dôkazom toho je, že až 52 % cestujúcich ich využíva na cestu zo západného na východné Slovensko a späť, pričom 22 % cestujúcich využíva IC vlaky na prepravu priamo z Bratislavy do Košíc. 6 % cestujúcich IC vlakmi sa nimi prepravuje zo Slovenska do Viedne a späť.
V pripravovanom GVD 2022/2023 sa naša spoločnosť rozhodla ešte zatraktívniť tento segment komerčných IC vlakov zrušením niektorých zastavení. K zrušeniu zastavení nedošlo len v oblasti stredného Slovenska, ale aj v Trnave a Trenčíne. Naši zákazníci z týchto staníc budú mať ako náhradu za vlaky IC vlaky kategórie Ex 6xx, ktorým sa jazdná doba medzi Bratislavou a Košicami podobne skráti o 24 minút.“
2. Prečo na Spiši zastavujú IC vlaky v dvoch blízkych mestách (Poprad a Spišská Nová Ves), ktoré sú prepojené veľmi dobre dopravne (vlaky, autobusy)? IC vlaky by asi nemali zastavovať každých 30 km…
„Pri príprave nového modelu sme zvažovali rôzne varianty vedenia a zastavovania IC vlakov. Prijatý variant zodpovedá modelovaniu našich predpokladov z hľadiska predpokladaného pokrytia potrieb zákazníkov a obchodného udržateľného modelu IC vlakov.“
Celú odpoveď Tomáša Kováča, riaditeľ odboru komunikácie a hovorcu ZSSK si môžete pozrieť nižšie.
Odpoveď ZSSK_RK Magazín_IC vlaky nové GVD nezastavovanie v staniciach_8.12.2022
