Moderný kultúrny dom po štvorročnej oprave

Lisková je známa predovšetkým jedinečnou jaskyňou v zadnej časti obce, ktorá je chráneným prírodným výtvorom. Dĺžka jaskynných priestorov presahuje štyri kilometre. Zaujímavé archeologické nálezy svedčia o živote a osídlení na tomto území už v dobe kamennej. Za zmienku stoja miestna kalvária či vápencový útvar Skalná päsť, ku ktorej sa viaže niekoľko povestí.

Vedenie obce a občania si v tomto roku  pripomenú 770. výročie od prvej písomnej zmienky a 90. výročie založenia futbalového klubu. O nedávno zrealizovaných projektoch, súčasných i plánovaných aktivitách sme sa zhovárali so starostom Jozefom Murinom.

Dôstojný kultúrny stánok po štyroch rokoch rekonštrukcie

Lisková sa pýši najmä zmodernizovaným kultúrnym domom (KD) s dvoma sálami a jednou zasadacou miestnosťou. Starý „kulturák“ už nespĺňal viaceré požiadavky, tak sa ho vedenie obce rozhodlo zrekonštruovať. „Najväčšia sála má kapacitu až dvesto miest na sedenie. Dve ďalšie slúžia na menšie podujatia, resp. na rodinné stretnutia a posedenia,“ hovorí starosta.

Práce na obnove trvali štyri roky. Celková oprava stála 2,5 milióna eur. Obec na ňu využila výhradne vlastné zdroje plus úver vo výške 400-tisíc eur, z toho štvrtinu už splatila. Starostu teší, že Lisková má konečne dôstojný a reprezentačný kultúrny stánok. Myslí si, že objekt bude mať dobrú vyťaženosť a využitie.

„Takmer každý víkend sa tu koná súkromné podujatie. Po pandémii Covid-u a uvoľnení opatrení sa chcú ľudia opäť stretávať, organizovať oslavy, svadby, výročia či stužkové. Záujem je, nielen zo strany našich obyvateľov, ale aj z iných obcí, resp. z Ružomberka. Veríme, že opäť nepríde k ďalšej pandémii a zákazu takých akcií,“ nádeja sa J. Murina.

V priestoroch KD bude čoskoro sídliť aj obecný úrad. Presťahovať ho sem zo súčasného objektu, ktorý je neďaleko, chcú počas leta. Terajšie priestory úradu by mohli využívať napríklad obecné zložky.

V pláne aj prestavba športového klubu

Vedenie obce čaká v tomto roku vypracovanie projektovej dokumentácie na prestavbu budovy Obecného športového klubu (OŠK). Na dokumentáciu má obec vyčlenených 60-tisíc eur. „Budova si už dlhší čas žiada opravu i modernizáciu. Jej obnovu sme odkladali kvôli kultúrnemu domu, ten mal prioritu. Vlani sme stihli urobiť rekonštrukciu plynovej kotolne,“ vysvetľuje starosta.

V objekte rátajú aj s priestormi pre futbalový klub, reštauráciou, kuchyňou i ubytovacími kapacitami, ktoré sú tu aj teraz. Pribudnúť by malo menšie relax a wellness centrum pre hostí i miestnych. Vedenie obce plánuje do dokumentácie zahrnúť aj dosiaľ nevyužité, voľné priestory. Vznikli ako nadstavba pred ôsmimi rokmi, keď na objekte dažďová smršť odniesla strechu. Pri jej oprave bolo vybudované celé jedno podlažie.

V Liskovej pracuje viacero záujmových zložiek a združení. Silné zastúpenie majú Jednota dôchodcov Slovenska, hasiči, Červený kríž, poľovníci i športové kluby – volejbalový, futbalový, lyžiarsky, stolnotenisový i kynologický. Časť mladých ľudí sa združuje v DOMKE (združenie saleziánskej mládeže). Obec na kultúrnych a spoločenských podujatiach reprezentuje spevácka skupina Liskovianka.

V škole na dve zmeny

Lisková v tomto roku hospodári s rozpočtom takmer 1,7 milióna eur. Jedným z väčších výdavkov je splácanie bankového úveru za KD vo výške 80-tisíc eur. Najväčšiu položku v rozpočte predstavuje prevádzka  základnej a materskej školy. Ide o jeden samostatný subjekt, ktorý „zhltne“ z obecnej pokladnice cez 1 milión eur.

Materskú školu navštevuje 72 detí, v základnej škole sa vzdeláva 183 žiakov. „Kapacita škôlky nám zatiaľ postačuje, aj keď vždy sa nájde rodič, ktorý nie je uspokojený ohľadom umiestnenia dieťaťa. Pretlak na miesta však nie je až taký veľký, že by sme museli uvažovať o rozšírení jej kapacity,“ konštatuje J. Murina.

Funguje v nej celodenná prevádzka – dopoludnia i popoludní. „Snažíme sa, aby vybavenie školy i kvalita vyučovania boli na vysokej úrovni. V areáli školy máme všetko poruke, chýbajú nám akurát školské dielne. Tie sú v bývalej cirkevnej škole, vzdialené asi kilometer od školy.  Do budúcnosti by bolo dobré mať všetko na jednom mieste,“ dodal starosta. Obec však na to teraz peniaze nemá.

Majú ihriská, chýba zdravotné stredisko

Na pohybové aktivity a šport žiakov i verejnosti slúžia futbalové ihrisko s umelou trávou, tiež betónové ihrisko na hokej a hokejbal a osobitné ihrisko na volejbal, basketbal i tenis. Súčasťou školského areálu je tiež bežecká dráha s doskočiskom. V dedine nechýba ani volkaptové ihrisko pre najmenších.

Lisková má v súčasnosti 2080 obyvateľov, z toho vyše šesťsto je seniorov, približne štyristo je detí a mladých ľudí do osemnástich rokov, zvyšok sú občania v produktívnom veku. Chýba im zdravotné stredisko, a tak musia za lekárom cestovať do Ružomberka či okolitých obcí. Pár hodín v týždni tu však v prenajatých priestoroch ordinuje pediater.

V obci sú zastúpené drobné služby ako napr. kaderníctvo, kvetinárstvo či predajne potravín. Starosta dodáva, že ľudia by privítali napríklad cukráreň, zato pohostinské zariadenia majú tri. Obec je kompletne splynofikovaná, na plyn je napojených asi 80 percent obyvateľov. Problémom je podľa J. Murina výstavba diaľnice v extraviláne. Znečisťuje cesty a jej výstavba je pomalá.

Nové nádoby na separovaný zber

Nadácia Mondi SCP minulý rok poskytla obci  dotáciu na zakúpenie plastových nádob na zber separovaného odpadu, podporu kultúry a vybavenia kultúrneho domu v celkovej sume 50-tisíc eur. Obec z týchto prostriedkov kúpila  600 kusov 240-litrových nádob na plast a ďalších 600 kusov 120-litrových nádob na papier v celkovej hodnote 32-tisíc eur. „Nádoby sme zadarmo rozmiestnili do 600 domácností, do trvalo obývaných domov, v ktorých si občania zároveň platia poplatok za komunálny odpad na osobu,“ hovorí starosta.

Obec predtým dlhšie obdobie realizovala separáciu prostredníctvom 1100-litrových kontajnerov, rozmiestnených na stanovištiach v intraviláne obce. Takýto spôsob triedenia mal veľa nevýhod a rizík. „V okolí kontajnerov bol často neporiadok, končil tam aj odpad, ktorý tam nepatril. Lisková je prechodná obec a kontajnery zapĺňali aj obyvatelia a podnikatelia z okolitých obcí. Po týchto skúsenostiach sme pristúpili k triedeniu plastov a papiera do jednorazových vriec. Tieto častokrát roztrhali voľne sa pohybujúce psy a mačky, v dôsledku čoho sme veľakrát museli upratať takto znečistené priestranstvá,“ vysvetľuje Murina.

Problém nakoniec vyriešili nákupom spomínaných kontajnerov. „Takto sa bude ľahšie kontrolovať kvalita vytriedenia separovaného odpadu našich spoluobčanov, ktorí ku triedeniu komodít pristupujú menej zodpovedne. Nákup nových kontajnerov prispeje tiež k zvýšeniu povedomia pri triedení odpadov, jednoduchšiemu spôsobu separácie, k zvýšeniu percenta vytriedeného odpadu, ktoré bolo v minulom roku bezmála 63 percent,“ dodáva starosta. Verí, že toto číslo nie je konečné a do budúcnosti sa bude ešte zvyšovať.

V noci vypínajú osvetlenie

Obec pred piatimi rokmi investovala do výmeny energeticky náročných svietidiel za úsporné. Staré žiarovky, ktoré spotrebovali množstvo elektrickej energie, vymenili za LED-kové. Vzhľadom na zdražovanie energií šetria peniaze ich vypínaním v noci na tri hodiny – medzi polnocou a treťou hodinou ráno. „Niektorí občania boli proti, niektorí to privítali. Máme aj občanov, ktorí sa proti svetelnému smogu bránia,“  vysvetľuje J. Murina.

Dodáva, že v tomto roku ich čaká osadenie nových svetelných bodov v dĺžke 500 metrov, v novej lokalite s individuálnou bytovou výstavbou (IBV). Rozpočet na tento účel je 52-tisíc eur. Časť prostriedkov použijú z grantu Miestnej akčnej skupiny (MAS) Dolný Liptov. V obci momentálne vytvárajú dve lokality na IBV – Kútne a Vyšné Záhumnie, prostredníctvom jednoduchých pozemkových úprav. Voľnými stavebnými pozemkami Lisková nedisponuje. Veľa ľudí preto investovalo do prestavby starších objektov v intraviláne obce.

Tunajšia samospráva sa snaží hospodáriť úsporne vo viacerých oblastiach. „Väčšie investície si nateraz nemôžeme dovoliť, riešime len nevyhnutné a naplánované veci. Časť financií treba nechať aj v rezervnom fonde, pre prípad nepredvídaných udalostí,“ konštatuje starosta.

Vo svojej funkcii je dvanásty rok, tretie volebné obdobie. Kandidovať na starostu už ďalej neplánuje. Chce si užiť dôchodok, venovať sa rodine a svojim záľubám. Hovorí, že kým v práci skončí, chce ešte prispieť k vylepšeniu a spríjemneniu života svojich spoluobčanov. „Nechcem však, aby môj následník našiel po mne množstvo neuhradených faktúr,“ uzatvára rozhovor J. Murina.

Fotogaléria

Článok bol pôvodne publikovaný v júnovom čísle RK Magazínu.