Po Hypernove, po dvojročnom neslávnom pôsobení Hobbi sa primátor Čombor pokúsi o zreštaurovanie kaštieľa sv. žofie. Podarí sa mu to? Takto v riadkoch, vtedy príspevkom pred tromi rokmi.
Obchodný reťazec Hypernova, tak ako to vo svojom tlačovom príspevku naznačuje i dvojtýždenník regiónu Ružomberský hlas, k 31. januáru roku 2016 končí. Uzaviera tak po 13 rokoch svoj niekdajší ružomberský Hypermarket. Jeden z prvých väčších megalomanov tohto typu na pôde mesta majú mnohí Ružomberčania v pamäti dodnes.
Krátko po advente 2002, bol tento 5. decembra podvečer otvorený nápormi obyvateľov na potravinové regály a položky spotrebného tovaru. O to viac slávnostnejšie a historickejšie sa v bleskoch fotografov črtali rysy šéfa holandského Aholdu sediaceho na dobre osedlanom koni dobrodinca na streche Hypernovy pri primátorovi mesta. Zaujímavosťou tej ružomberskej bolo parkovanie na streche obchodu, kde svoj automobil mohli zaparkovať aj iní návštevníci, ktorí sa tu po ceste smerom od Žiliny či Popradu zastavovali. Stavba Hypernovy bola podmienená aj reštaurovaním historickej pamiatky roky schátraného objektu kaštieľa svätej Žofie, ktorej ešte svojim konaním negatívnejšie prispela aj činnosť sovietskej vojenskej posádky, ktorá tu po auguste 1968 našla svoje útočisko.
Nejde však len o rozdiely siedmich storočí, tej prvej stavby z čias kráľa Žigmunda, či tej novodobej stavby hypermarketu, ktorý v počiatkoch jeho existencie predstavil i akési črty ranného kapitalizmu „transformujúcej“ sa spoločnosti vo vzťahu k svojmu najnižšiemu zamestnancovi. Ak o chvíľu uplynie 13 rokov od veľkého tresku Hypernovy, potom niektoré ženy si pripomenú i dobu, kedy odchádzali na niekoľkodňové zaškolenie do Považskej Bystrice. Na ich počiatočné potreby ako toaleta, ktoré boli spájané s odchádzaním do vedľajšej budovy pôrodnice a gynekológie, ktorá to nie vždy prijímala s pochopením. Niekedy k nutným fyzickým potrebám v chladnom novembri zostával i okolitý priestor. Ahold a mesto v tej dobe, keď pracovníčky budúcich pokladní šturmovali po neskorých večeroch na dátumové otvorenie mestského objektu, na tieto pozabudli. Po rokoch možno zostávajú v mysli niektorých aj neskoršie zaplatené odmeny za vykonanú prácu pri príprave a upratovaní v útrobách tohto stánku pred Mikulášom 2002. Akokoľvek, pikantériou tých začiatkov bolo pošliapanie cédečka, ktoré si jedna pracovníčka zakúpila v inej predajni v meste, a priniesla ho bez evidencie do jej priestorov a uložila si ho v šatni. „Porušenie pracovnej disciplíny“, tak to jemu primeranou „vernosťou“ Aholdu a krutosťou, hodnotil po svojom, jeden mladý nadriadený bratislavský zamestnanec Hypernovy.
Dnes fetiš super a hypermarketov pokrývajúcich zabetónované a zaasfaltované plochy slovenských miest doznáva niekde menšie zisky, než si v počiatkoch svojho boomu predstavoval. Dlhé roky cenová politika týchto megalomanov tlačila prvovýrobcov a dodávateľov komodít siahnuť na dno. V jej studenom tieni zostávali platy zamestnancov za typickú slovenskú odmenu za vykonanú prácu pohybujúcu sa okolo minimálnych miezd. V spoločnosti „ekonomického materializmu“ dochádzalo k zatváraniu menších obchodov, či k ich prebudovávaniu na predaj iných výrobkov alebo poskytovania služieb. Horšie, čo nenásytná doba pôsobenia obchodných megalomanov na kresťanskom Slovensku priniesla, bolo to, že množstvo matiek a mladých žien muselo dať prednosť sobotnej a nedeľnej práci v skladoch, v regáloch a za pokladňami, pred užitočnejším trávením času so svojou rodinou. V porovnaní napríklad s blízkym Rakúskom a tamojšími praktikami obchodných reťazcov nechať svojich pracovníkov cez víkend aj oddychovať, to vyznieva v slovenský neprospech. A už aj to, že hypermarkety inde za našimi hranicami ponúkajú svojim zamestnancom nie minimálne mzdy, ale slušné priemerné či nadpriemerné zárobky.
V odlesku slabnúcej sily ružomberskej Hypernovy s 35-timi zamestnancami, ktorá po januári 2016 svojich približne 5000 m2 priestorov ponúkne prostredníctvom spoločnosti Terno Group iným záujemcom, zostáva ešte vyjadrenie bývalého primátora mesta JUDr. Juraja Čecha k osudu kaštieľa sv. Žofie z 19. 9. 2007 v elektronickej podobe a diskusii na tému Slovenské hrady : „Realita bola taká, že štát o kaštieľ Žofia záujem nemal a rozpočtové možnosti miest na Slovensku sú také, že zrekonštruovať stavbu podobného rozsahu vlastnými silami by bolo príbehom zo žánru sci-fi. Jedinou možnosťou bol vstup privátneho investičného kapitálu. Mesto niekoľko rokov hľadalo vhodného investora, žiaľ, štát zanechal mestu objekt v takom zdevastovanom stave, že pre žiadneho investora nebolo efektívne do kaštieľa investovať v tom zmysle, že zachová jeho pôvodnú podobu. Nakoniec, aby stavba úplne nespadla, zrodil sa kompromis, ktorý dnes slúži k úplnej spokojnosti občanov a návštevníkov mesta. Opakujem, hodnotiť toto dielo sa dá rôzne, jedno je však isté, je to stopa určitého historického obdobia, obdobia kompromisov a hľadania obdobia, keď nebolo iné východisko existovalo len jediné, staré a pamätné, aby prežilo, muselo sa zachrániť prostredníctvom komerčnosti novej doby.”
Pre Ružomberčanov je dnes už jedno isté – 13 ročná Hypernova končí, pre niektorých však nekončí pocit, že kaštieľ Žofie skončil tak ako skončil, a že mu nebolo dožičené väčšej starostlivosti ako kultúrnej a historickej pamiatke mesta pred 26 rokmi.
Písané 17. novembra 2015.
