O literatúre

Ľahko-vážny postreh Antona Laučeka.

V súčasnosti môžeme literatúru rozdeliť do troch kategórií. Tá prvá pozostáva z kvalitnej beletrie, hľadajúcej Boha, ktorá pomáha čitateľovi byť lepším človekom, vťahuje ho do sveta fantázie, pomáha mu žiť v statočnosti a zároveň rozdávať to krásne, čo v ňom rastie vďaka knihám a posolstvám v nich obsiahnutým.

Druhú skupinu zapĺňa literárny brak. Seriózna literárna kritika ho odsúva na bočnú koľaj ako menej kvalitnú. Niet v ňom viacvýznamovosti, absentuje metaforizácia, je obyčajne prvoplánový a postavy zväčša čiernobiele, čiže absolútne kladné alebo absolútne záporné.

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Patrí sem aj záplava sentimentálnej literatúry určenej hlavne ženám a tínedžerkám. V otrepaných príbehoch o láske sa do seba zaľúbia on a ona, ona je bohatá a on chudobný, jej v láske bránia príbuzní, lenže keď sa dievčina ocitne v nebezpečenstve, padne na výlete do priepasti, alebo ju unáša rozbesnená voda pri náhlej povodni, on ju zachráni a nakoniec sa vezmú.

Schéma príbehov je rovnaká ako holý vianočný stromček, čiže autorka alebo autor naň vešia len zakaždým iné ozdoby: rôzniace sa postavy, miesta deja, historické okolnosti.

Takéto „love story“ môžeme pokojne nazvať „vegetou“, keďže to obyčajne čítajú ženy v domácnosti počas varenia polievky. V jednej ruke držia knihu, v druhej varechu a pri každej dojímavej pasáži im padajú slzy do váry, takže ju potom už vôbec netreba soliť.

Ak ide o zvlášť napínavý text, obyčajne padne kuchárka aj s varechou do hrnca a potom sa v ňom nachádza hlavne mäsový vývar, alebo, ak sa v polievke odpadnutá zdrží dlhšie, ide o výživný vývar z kostí.

Brakovou literatúrou sú ale napríklad aj knižky o Winetuovi alebo Tarzanovi, a tie nemôžeme zatracovať, pretože nenásilne povzbudzujú dospievajúcich mládežníkov k čestnosti, hrdinstvu, boju proti bezpráviu a pomoci slabším.

Tretia kategória znamená hrozbu pre výchovu a vzdelávanie, človeka degraduje, vyslovene podrýva základy rodiny a celej spoločnosti. Je to tzv. odpadová literatúra, ponúkajúca zvrátenú filozofiu života a človeka, zámerne mohutne vydávaná a propagovaná, plná vulgarizmov najhrubšieho zrna, obscénnych, hrubo pohlavných príbehov, nenávisti a zločinov.

Jej autor, prezentujúci vo svojom „diele“ filozofiu chlieva, sa váľa v najhnusnejšej špine ako posledná ošípaná a vťahuje do hnoja aj čitateľa: Poď, budeme obaja prasce, budeme spolukrochkať v lajne a najväčšom hnuse. Pridaj sa ku mne, budeš „in“!

Čitateľ sa musí rozhodnúť, kam sa chce zaradiť. Alebo siahne po umeleckej literatúre, podávajúcej ruku dvíhajúcu z prachu života núkajúcej ideály krásy a čistoty duše, zušľachťujúcej, alebo sa načiahne o odpade a skĺzne do hnoja medzi ostatné prasce.

Je to len a len na ňom.

Vyšlo v zbierke Iba tak V. (2014).

Ilustračná fotografia – mytrencin.sme.sk, zdroj – Petit Press

Známy ružomberský spisovateľ a vysokoškolský predagóg, pochádza z Černovej. Je autorom desiatok románov, poviedok a noviel, ako aj divadelných a rozhlasových scenárov.