Prvý tréner – cudzinec v Premier League

Ak si myslíte, že ide o nepodarený vtip, tak sa mýlite. O našom rodákovi Jozefovi VENGLOŠOVI s rešpektom rečnia napr. José Mourinho či sir Alex Ferguson. Pripravuje sa o tom dokonca filmový dokument i kniha. Veta „Doma nik nie je prorokom,“ ako vieme, platí v Ružomberku dvoj až trojnásobne.

Zdá sa ale, že súčasné vedenie mesta má záujem náš ružomberský syndróm liečiť a meno jedného z nedocenených rodákov Ružomberka bude možno uctené názvom ulice či štadióna. Veď bolo by hanbou nepoznať doma osobnosti, ku ktorým majú rešpekt vo svete. Príkladom nám môže byť aj Dolný Kubín, kde svojej futbalovej legende odhalili pred dvoma rokmi pamätnú tabuľu.

Stojaté vody pamäti na osobnosti spod Čebraťa začal prekvapivo víriť Bratislavčan a hrdý fanúšik Slovana Bratislava a tiež historik Tomáš ČERNÁK. Už v roku 2015 začal pripravovať knižnú edíciu Belasé legendy a v roku 2019 vyšla kniha o Viktorovi Tegelhoffovi, tiež Ružomberčanovi, ktorý nebol iba legendou Slovana Bratislava či reprezentácie Slovenska a Československa, ale tiež hráčom európskej triedy. Jeho nevšedný príbeh nielen športovej legendy, ale aj väzňa komunizmu, bol spracovaný aj v RK Magazíne.

Viktor Tegelhoff – Nezabudnuteľná legenda ružomberského futbalu

Bratislava si nášho rodáka uctila vytvorením ulice Viktora Tegelhoffa pri štadióne Slovana. Autor knihy si s bývalými hráčmi a funkcionármi Slovana Bratislava a predstaviteľmi Slovenského futbalového zväzu (SFZ) ružomberského rodáka uctili pri jeho hrobe na deň jeho nedožitého jubilea 105 rokov.

Nedávno som mal tú česť s Tomášom Černákom viesť rozhovor o jeho pohľade na Ružomberok a naše historické osobnosti. V tomto článku ponúknem upravenú časť rozhovoru venovanú futbalistom. Hlavný hrdina článku je člen Siene slávy Slovenského futbalu a bezpochyby najúspešnejší futbalový tréner so slovenským pasom a k tomu Ružomberčan – Jozef Vengloš.

Ružomberok má splatiť dlh slávnym rodákom

ROZHOVOR s Tomášom ČERNÁKOM o Jozefovi VENGLOŠOVI a Viktorovi TEGELHOFFOVI.

Čo si o ružomberských futbalových legendách myslí historik Slovana Bratislava Tomáš Černák?

Bez športovcov z rôznych regiónov Slovenska by značka Slovan Bratislava nebola tým, čím je. Ružomberčania Viktor Tegelhoff a Jozef Vengloš sú toho dôkazom. Obaja urobili obrovskú kariéru v Slovane, ktorý bol vždy ich srdcovým klubom. Zároveň patria k tým najvýznamnejším športovcom v dejinách Slovenska.

Jozef Vengloš je obrovská svetová trénerská osobnosť. Viktor Tegelhoff zase získal päť majstrovských titulov v drese Slovana, strelil veľké množstvo gólov, bol povojnovou futbalovou hviezdou a symbolom klubu. Nie náhodou Slovan sídli na Ulici Viktora Tegelhoffa a mojou ďalšou ambíciou i plánom do budúcnosti je spopularizovať tieto osobnosti v Ružomberku, aby sa doma na nich nezabudlo. Často sa mi stáva, že keď prídem do Ružomberka a spomeniem tieto dve mená, málokto vie, že pochádzali práve z tohto mesta. Každý si ich spája najmä so Slovanom a s Bratislavou. Oni sa však narodili v Ružomberku, v Ružomberku aj vyrástli a ich úspešnú športovú kariéru odštartovalo pôsobenie doma v Ružomberku. Až v dospelom veku prešli do Bratislavy a Slovana.

Myslím si, že práve Ružomberok im má čo splácať. A obaja si zaslúžia mať buď pamätnú tabuľu, námestie, ulicu, alebo pomenovaný štadión. Ružomberok nemá až tak veľa rodákov, ktorí by dosiahli takých úspechov ako oni dvaja. Zvlášť to platí pre Jozefa Vengloša, čo je naozaj svetovo uznávaná kapacita, ku ktorej sa hlásia najvýznamnejšie postavy súčasného futbalu a svetoví tréneri.

Pozn. autora: Krátko po našom rozhovore bol pán Černák na návšteve nášho primátora Ľubomíra Kubáňa, kde bola aj reč o pripravovanej knihe a filme:

Na YouTube je záznam z českej futbalovej relácia Tiki-Taka, kde Vengloša uviedli ako človeka, ktorý vyšliapal chodník legendám ako Guardiola, Mourinho alebo Klopp, pretože bol prvým cudzincom v Premier League. Vieš nám povedať ako sa sem dostal?

Veľmi jednoducho. On bol už v tej sezóne 1990/1991 svetovo uznávaný odborník, ktorý mal za sebou úspechy. Jednak s reprezentáciou ČSSR do 23 rokov sa stal majstrom Európy, potom ako asistent Václava Ježka bol majster Európy so seniorským tímom v roku 1976 v Belehrade a následne v roku 1980 v pozícii hlavného trénera mužstva získal bronzové medaily na Majstrovstvách Európy v Taliansku. Bol to človek, ktorý s reprezentáciou dosiahol maximálne úspechy na vrcholných európskych podujatiach. Samozrejme, bol renomovaný tréner aj na klubovej úrovni, lebo so Slovanom Bratislava vyhral dva majstrovské tituly a medzi tým trénoval v Sportingu Lisabon či v Malajzii.

Vedelo sa teda o ňom a bol v hľadáčiku klubových manažérov. Potom prišli Majstrovstvá sveta v roku 1990, kedy ako hlavný tréner doviedol Československo do štvrťfinále. Navyše, Jozef Vengloš nebol len obyčajný tréner, bol to aj vedecko-pedagogický pracovník, ktorý sa napríklad venoval metodike tréningu, teoretickým rozborom a vôbec všetkému, čo sa týkalo moderných foriem trénovania. Vrátane životosprávy. V tých rokoch to bol snáď jediný vrcholový tréner, ktorý sa futbalu venoval aj na vedeckej úrovni. Často ho volali „vedec futbalu“. Po Majstrovstvách sveta 1990 Vengloša oslovil anglický klub Aston Villa, či by neskúsil prísť do anglickej najvyššej súťaže. Dovtedy tam trénovali len tréneri z Britských ostrovov.

…a podobne to bolo asi aj s hráčmi…

Áno. A on bol prvý tréner mimo Británie, ktorý prišiel trénovať na ostrovy a treba povedať, že to mal veľmi ťažké. Tí hráči neboli na jeho metódy zvyknutí. Priniesol úplne nové progresívne prvky, ktoré sa uplatnili možno až o 5-10 rokov neskôr. Môžeme preto povedať, že tam prišiel so svojimi metódami príliš skoro. Britskí hráči ich jednoducho nechápali. Ani okolie, ani novinári, lebo sa začali zavádzať až o niekoľko rokov neskôr. Takže bol tam priekopníkom, a možno aj preto vydržal v Aston Ville len jednu sezónu. Ale to, čo tam on zaviedol, sa za niekoľko rokov začalo zavádzať v každom jednom mužstve.

A čo konkrétne, v čom bol taký priekopník?

Naordinoval napríklad hráčom dodržiavanie životosprávy a presne im stanovil, koľko bielkovín či sacharidov majú prijať alebo ako má vyzerať ich život mimo ihriska. Teda nejsť cez týždeň do baru na pivo a dať si hranolky so smaženou rybou. On mal tieto veci prepracované aj po teoretickej stránke a všetko do detailu. Herné schémy, stravovanie, mimo futbalový život. Zmenil aj tréningový systém a dôraz dával na kondičnú pripravenosť hráčov. Dovtedy hráči neboli zvyknutí, že by museli dodržiavať nejaké systémy stravovania. Žiadal od nich, aby sa správali ako profesionáli 24 hodín denne.

S týmto prišiel naozaj až Vengloš?

Ani predtým neboli britskí tréneri nadšení, ak im prišli hráči po prehýrenej noci ráno na tréning, ale až Vengloš zaviedol, a to aj na základe svojich vedeckých poznatkov, ako má vyzerať denný a spánkový režim hráčov, ich jedálniček, pitný režim. Mal presne vypočítané, aký podiel sacharidov, bielkovín, minerálov či vitamínov majú mať hráči vo svojom jedle. Zaviedol aj pozápasovú rozcvičku

A to máme my Slováci zafixované, ako si ľúbime vypiť, no tak až Vengloš z Liptova zaviedol do kolísky futbalu disciplínu. To je zaujímavé!

A samozrejme ďalšie veci, na ktoré dovtedy neboli zvyknutí. On od nich vyžadoval profesionalizmus po každej stránke. To sa týkalo aj tréningového procesu. Anglický futbal bol založený na tom, že „kopni, utekaj a bojuj!“- to bolo celé. Ale on priniesol do toho vedecké poznatky, analyzovali sa súperi, štandardné situácie, herné schémy. Čo je dnes úplne bežné, to bola vtedy pre britských hráčov novinka.

Takže herné schémy, to ako sa kreslí s ceruzkou, to priniesol až Vengloš?

Kreslili aj Briti, ale on to mal aj vedecky do detailu prepracované. Mám pocit, že keď im to všetko vysvetľoval, tak ani poriadne nechápali, čo od nich vlastne chce. Ešte keď trénoval Slovan Bratislava alebo VSS Košice, tak zaviedol vysokohorskú prípravu. Prišiel na to, že keď budú hráči trénovať vo vyššej nadmorskej výške, tak budú lepšie kondične pripravení. Chodil so svojimi mužstvami do Tatier a to bolo ešte na začiatku sedemdesiatych rokov.

Vengloš trénoval po celom svete na troch kontinentoch. Kriticky musíme skonštatovať, že v Aston Ville nedosiahol úspech, aj keď on sám v niektorých rozhovoroch najlepšie spomína práve na ňu.

Áno, bol tam len jednu sezónu a skončil v druhej polovici tabuľky. Ale zase, vyšliapal cestu ďalším nebritským trénerom, ktorí prišli po ňom. On vlastne odštartoval éru, ktorá sa po ňom rozbehla o pár rokov a Britské ostrovy zaplnili tréneri z celého sveta.

Podarilo sa ti nájsť ako na trénera spomínali samotní hráči Aston Villy?

Práve s týmto majú problém aj tvorcovia dokumentu o Jozefovi Venglošovi. Je ťažké zohnať hráčov. Niektorí majú osobné problémy, iní si pýtajú veľa peňazí. Ďalší žijú v Ázii, takže to nie je jednoduché. Ale David Platt (reprezentant Anglicka a neskôr tréner napr. Manchestru City) myslím, povedal tú pamätnú vetu: „Bol to skvelý tréner, ale v nesprávnom čase na nesprávnom mieste!“

Tiež som čítal z vyjadrení fanúšikov Aston Villy výrok: „Čakalo sa od neho veľa, ale nemali sme na to káder.“

Niekedy to tak býva, že sa výsledky práce dostavia až neskôr a pod iným trénerom. Treba ale spomenúť aj Venglošovo pôsobenie v Celticu Glasgow. Nehovorím, že to bol podobný príbeh, ale keď tam prišiel, tiež ho nevítali zrovna pozitívne. Počas jednej sezóny, čo tam pôsobil, síce nezískal žiadnu trofej, ale zmenil koncepciu mužstva a nastavil systém. Priviedol do Celticu Ľubomíra Moravčíka, ktorý už mal cez 30 rokov a každý mu za to nadával, že si berie na výsluhový dôchodok svojho chránenca. Moravčík sa ale stal jednou z najväčších hviezd Celticu Glasgow a po skončení kariéry ho uviedli do klubovej Siene slávy. Ukázalo sa, že to bol jeho prezieravý ťah. Moravčík sa uviedol perfektným zápasom práve proti Glasgowu Rangers – najväčšiemu rivalovi. Celtic vyhral 5:1 a Moravčík dal 2 góly. Hneď sa stal hviezdou. A vtedy sa aj verejná mienka a mienka novinárov otočila z nepriateľského nastavenia voči Venglošovi. Pochopili jeho zámery a kroky, s ktorými prišiel a nasledovné roky ukázali, že naozaj ten jeho systém a myšlienky boli správne. Celtic po dvoch rokoch začal mať výsledky a zbierať majstrovské tituly.

Zhováral sa JÁN KENDERA

O protagonistoch rozhovoru

Rozhovor vznikol v Prahe, keď sem prišiel Tomáš Černák prezentovať knihu o Gustávovi Husákovi. Niekoľko týždňov predtým bol v Prahe spolu s bývalými hráčmi a funkcionármi Slovana a viceprezidentom SFZ uctiť si hrob ďalšej z legiend Slovana Bratislava a Slavie Praha Štefana Čambala. Sláviu Praha zastúpila Čambalova rodina, ktorá ostala verná klubu, kde ich predok prežil hviezdnu šesťročnú ročnú kariéru.

PhDr. Tomáš ČERNÁK, PhD. (1984, Bratislava), vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, odbor história. Interné doktorandské štúdium absolvoval na Historickom ústave SAV v roku 2014. V rokoch 2018 – 2022 pôsobil na Filozofickej fakulte UK v Bratislave ako odborný asistent. Vo svojom výskume sa zaoberá slovenskými dejinami v 20. storočí, s dôrazom na výskum dejín KSČ i KSS a jej vedúcich predstaviteľov. Rovnako sa venuje aj športovej histórii, predovšetkým dejinám slovenského, česko-slovenského a svetového futbalu, a najmä vplyvom politiky na futbal i fenoménu futbalového chuligánstva. Je autorom alebo spoluautorom viacerých monografií a kníh. Výsledky svojho výskumu publikoval taktiež v desiatkach vedeckých štúdií a popularizačných článkov na rôzne témy zo slovenských a svetových dejín. V roku 2015 založil knižnú edíciu Belasé legendy o najvýznamnejších nežijúcich hráčoch a tréneroch Slovana Bratislava.

Autor rozhovoru Ján KENDERA je Ružomberčan žijúci v Prahe, zakladateľ platformy https://zabudnutyruzomberok.sk a predseda Spoločnosti M. R. Štefánika v Prahe.

A aby bolo jasné, že si vedia podať ruky aj fanúšik Ruže a Slovana, urobili sme si v Prahe symbolickú fotku s šálmi našich srdcových klubov a symbolicky s pamätným tričkom z finále Slovenského poháru z 1. mája 2018: Slovan Bratislava – MFK Ružomberok, na ktorom sme obaja fandili na Štadióne Antona Malatinského v Trnave, akurát každý na opačnej strane kotla. 😉