Voľný pád II – 6,7 kg asfaltového odpadu zo 4,48 m2

Nadväzujúc na myšlienky Pavla Fischera a jeho príspevok Voľný pád  v poslednom júnovom Spoločníku 2020.

Fúkaný asfalt, ktorého tzv. švédsku metódu a tézu implantovalo pred viac ako desiatimi rokmi naše mesto, je ešte  stále v obľube tunajších  úradníkov. Horšie však, že po takejto praktizovanej  metóde zostáva na mestských cestách neúmerne veľa odpadu. A ešte horšie, keď to technologicky neklapne a „kohézia“ materiálov a jemnejšieho granulovaného asfaltu zlyhá na celej čiare.

„O dva týždne pozametáme“ – tak mi zakričal do okna na Papiernickej asfaltér držiaci fúkaciu trysku a hadicu kráčajúci nad vozovkou . A fúkal niekde viac a niekde menej, tak ako videl diery, praskliny po celej šírke ulice  a jamy. No na jednom mieste na protiľahlej strane za blokom obytných domov sa prepočítal. 

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Nuž ako kedysi na vojne, čo je mokré, to je čisté. A čo je viac tmavšie než farba cesty mysliac, že aj deravé a krivé, tam toho nakydal viac, aby to bolo rovné.  No jeho nafúkaný jemnejší granulát sa ani nie po pol dni úplne vyprášil do prostredia. Autá ho roznosili po ceste, vyfúkli na chodník (vhodný artikel na pošmyknutie a zlomenie si končatiny).  

Práve pred rokom v apríli tam vykopali na kraji cesty veľkú jamu aby  napojili vodovod na súkromníka. Jamu o rozmere 1,4 x 3,2 metra aby ju vyrovnali s povrchom asfaltu ako obyčajne tu v tomto meste aspoň na dvakrát, ju urobili na trikrát a veľmi dobre.  Nebolo treba na asfatový „patchwork“ obsahu 4,5 m2 nič fúkať , len ho obísť a pokračovať ďalej. 

Po nebezpečne pre zdravie občana vyzerajúcom okolí plátaniny som si dal tú robotu a pristúpil k nej s metlou a lopatou. Na nekvalitne zaplátanej látanine sa nič neprilepilo. Zobral som z nej len jemným dotykom metly a neskôr odvážením 6,7 kg asfaltovej granulovanej zmesi.  K mojej možno zbytočnej ale vykonanej „výskumnej činnosti „prikladám z toho dňa  aj úvodnú fotografiu.  

Ako laikovi mi nepripadá hodnotiť akosť práce asfaltérov. To nech posúdi miestny úradník verejného obstarávania či hlavný kontrolór takýchto mestu poskytovaných služieb, ktoré sa po roku asi zase zopakujú a zaplatia. A nech sa k asfaltérom vyjadrí aj občan, kým sa ten asfaltérsky marazmus odpadu po meste zase na kolesách áut roznosí, a kým sa mesto po práci asfaltérov pozametá. 

Ale kde zakotví ten „waste“ (a žiadny nulový ako ten z Mondi), bude sa recyklovať ak sa vezme do zametacieho a vysávacieho vozidla so všetkými pouličnými sedimentami a odpadkami? To by mala  posúdiť  komisia „ad hoc“ – tá pre prach a zápach, ktorú tu v meste zriadili. Celkovú výťažnosť a hmotnosť nepriľnavej asfaltovej hmoty na cestách mesta po takýchto prácach nebude asi jej vykonávateľ či zhotoviteľ analyzovať, keď za ňu dostane od mesta aj plnú plácu.

Dobrou správou pre Baničné ale je, že v piatok 22. mája tohto roku boli zo strechy niekdajšej výmeničky tepla v Baničnom odstránené stromy čo na nej rástli 7 rokov. Na moje naliehanie (predošlý blog 11. 8. 2019) ako i viceprimátora a úradníkov mesta sa tak konečne  stalo. Korene už prerazili lepenku a voda si tam na podlahe našla svoje miesto. Likvidátor stromov, ktorý ich za pár minút odstránil, ich tam vraj zasadil –  súkromník, ktorý ju má ako stavbu v kompetencii a hodlá ju zbúrať .  

V čase koronavírusu treba pochopiť aj žarty. Veď mal by som vedieť, že aj na západe vraj sadia stromy na strechách. A ja len pridávam, že na strechách domov majú aj včely svoje domovy. Prečo teda tie „kvetináčové stromy“ saditeľ  zrazu odrezal, keď  na nich vykonával ten niekoľkoročný  botanický výskum. 

Nová posledná fotografia prepadávajúcej sa strechy a už len s trsom buriny po júnových dažďoch zachytáva opticky v pozadí za hranou výmeničky susediacej s obchodom Jednota, päť vyschnutých 14-metrových ihličnanov. Tie zo záhrady na ulici I. Houdeka z opustenejšieho domu ohrozujú už dva roky občana a jeho majetok na ulici Papiernickej . Okrem toho aj autá parkujúce pri obchode. Na fotografii z minulého roku boli tri, za rok k nim pribudli ďalšie dva. (A tak téza o vysychaní stromov v oblasti dolného Liptova z odborných inštitúcií lesu blízkym je teda na mieste).

Tunajším EKO-úradníkom a dendrológom to zrejme nevadí – veď ide o súkromný objekt a tam oni nesmú, a ak tak len v apríli a októbri, ak im niekto z poza  plechového plota otvorí, alebo niekto iný, kto prestrihne lano chabej fabky podobnej tej akou si uzamykáme bicykel.

O meste, kde hodne peňazí vyletí von hore komínom aj pre koronu a to v suchom apríli a enormne mokrom júni , teda aj takto v pokračovaní na voľné pády.  

Prichádza a už je dlhodobejšie naznačovaný aj pád ekonomiky a deficitu HDP . Menej daní a z nich každé  euro v ňom bude dobré,  aby sa za neho stihli ešte pokosiť od Plaviska, cez Baničné po Kosovo aspoň dvakrát vysoké trávy v jeho intraviláne. Vody z oblakov nám naraz práve v tomto nešťastnom období Covidu 19 do štatistických záznamov HMÚ pribudlo toľko, že v priebehu jednej hodiny na dolnoliptovských dedinách poničila to, na čo sa obce dlhodobejšie od koruny po eurá zbierali celé roky.

Voľným pádom tak mihom oka za jeho dobrých výsledkov  odišlo aj futbalové MFK druholigové béčko spolu so ženským súťažným futbalom. Navzdory proklamovaným a vzorovým plánom výchovy futbalovej mlade ste si to zrazu v mestských médiách prečítali.

S voľnými pádmi prišli aj voľné odlety. Z mesta vzlietlo do neurčitých destinácií 75-tisíc „éčok“ ešte pred koronou. Nevedno, ale to ostáva už len na otcoch mesta Otca národa a právnikoch ako dohrajú tento zápas a možno aj v predĺžení na pokutové kopy do konca s jeho tzv. príspevkovou organizáciou. A jeho občania a hocijakí makléri a cudzí úradníci v ňom – v meste ruží nech zas pocítia skutočnú autentickú príchuť vracajúcej sa zemskej gravitácie.

Ktosi múdrejší tu už povedal, že Mesto je živý organizmus, ktorý si vždy so všetkým a so svojimi poradí tak ako treba.

Zaujímam sa o Ružomberok a spoločnosť okolo nás.