Architekt sociálnej zmeny (Pohľad na súčasné mesto)

Kapitola Pohľad na súčasné mesto” z eseje Architekt sociálnej zmeny opisuje pohľad na súčasný vývoj miest a ich riadenia.

Pohľad na súčasné mesto

Mestá v súčasnosti prerástli limity fyzickej nadväznosti na svoje okolie (zázemie svojích obcí, cesty, rieky, ….), ktoré determinovalo ich kultúrny, ekonomický a spoločenský rozvoj, či vzájomnú závislosť. Systém moci a kontroly sa tak presunul z fyzického do virtuálneho sveta (Townsend 2014).

 
 

RK Magazín je už tri roky súčasťou ružomberských médií a stále pokračuje vo víziách svojich zakladateľov. Našim cieľom je robiť kvalitnú lokálnu žurnalistiku. Aby sme mohli naďalej slobodne tvoriť, potrebujeme aj vašu podporu.

 
 

Urýchlená industrializácia na poľnohospodárstva, výstavby, či informácií podporila masívny rast. Nové globálne reštrukturálne procesy boli najzjavnejšie v rozvojových krajinách, kde spôsobili na jednej strane ekonomickú integráciu, no na strane druhej sociálne vylúčenie a náhlu informalizáciu. Privatizácia predala alebo reformovala verejný sektor (Bayat 2000) a bola ďalej podčiarknutá rozvojom vplyvných a bohatých skupín. Tieto skupiny často nahrádzajú verejný sektor v sférach ako zdravotná starostlivosť, bývanie, či cenová regulácia a celkovo prístup k verejným službám. Boj za verejnú sféru je dnes často poznačený stavaním verejného záujmu proti súkromnému (Low, Smith 2016).

S prudkým ekonomickým, populačným, či informačným rastom však vystupuje otázka nazerania na mesto. Tradičné pochopenie urbanity, ako ohraničeného typu osídlenia je čím ďalej tým viac popierané stratou určitosti, zapríčinenou environmentálnymi zmenami, kybernetickou sieťou, imigračnými vlnami, či novými druhmi prepravy. Do popredia sa tak vystupuje otázka spolupatričnosti a identity s hmotným miestom a mesto sa tak dostáva do centra rozvoja, zmeny ale i analýzy a výskumu spoločnosti.

Vytváranie politiky riadenia, urbanistického plánovania a architektúry sa dostáva na okraj neistej budúcnosti zapríčinenej nepredvídateľnou ekonomikou, a obrazom svojej vlastnej minulosti, skrášľovanej prostredníctvom dedičstva a paranoidnej ochrany.
Avšak aj napriek náhlej privatizácii a úpadku verejného sektora nové technológie (predovšetkým internet) vytvorili nové príležitosti pre organizáciu súkromných, poloverejných a verejných aktérov okolo všeobecne uznaných bodov záujmu.

Dôležitým stavebným kameňom dnešného svojpomocne vybudovaného prístupu k tvorbe priestoru sú práve komunity, ktorých perspektíva a motívy sa môžu líšiť vzhľadom na vnímanie problematiky, či vlastnícky vzťah, alebo samotný prístup k danej téme.

 

Už ako študent gymnázia v mojom rodnom meste Ružomberok som vedel, že chcem venovať môj život architektúre. A tak som nastúpil na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave. Moje akademické začiatky boli poznačené architektonickým formalizmom, ale čoskoro sa moje zameranie posunulo k zložitejším problémom. Urbanizmus a dizajn ľudského rozmeru určili moje ďalšie kroky. Téma mesta a jeho rozvoja je komplexná záležitosť, do ktorej hry vstupuje každý jeden obyvateľ. Veď čo je mesto, ak nie ľudia? Po skončení štúdia som sa rozhodol ostať na Slovensku a profesne, ale aj voľnočasovo sa venovať tejto problematike.