Posúrite synátora, nech sa poponáhľa. Treba vyraziť, aby ste stihli vyučovanie. Počas toho, ako si zaväzuje šnúrky, si spomeniete, ako ste kedysi praktizovali mama a „papataxi“. Už ste od toho upustili a vyše polroka odprevádzate svoju ratolesť tých 800 metrov pešo. A prospieva to obom.
Nezvádzate teritoriálne boje pred školou, kde obe strany cesty lemujú autá a nemusíte tak striehnuť na moment, kedy vystrčiť ešte polozaspaté dieťa z dverí tak, aby ho nezrazilo auto. Možno ďalší rodič, ktorý potrebuje dopraviť svojho potomka za vzdelaním. Vaše staršie dieťa sa už medzitým vybralo samo, dnes volilo MHD.
Po ceste kývnete na bývalého kolegu na bicykli, ktorý vyráža z nočnej smeny. S vďačnosťou pritom vítate novovybudovanú cyklotrasu, ktorá podľa očakávaní zlákala ľudí. Vrátane vašej mamy. Tá ňou neohrozene brázdi cestu smerom do Kauflandu, kde si spokojne vybaví nákup. Doteraz vyznačený pruh bol síce fajn, no odľahne vám, že ju už nemôže ohrozovať rýchly vodič, ktorý si na cestách praktizuje ružomberskú verziu rýchlo a zbesilo.
Aj takto môže vyzerať výrez reality z mesta, v ktorom sa rozvíja cyklodoprava a mikromobilita. Usilujú sa o to aj v Ružomberku.
Ako sa pohybujete po meste?
Majú jasný cieľ. Lepší život v meste. Ak to rozmeníme na drobné, zdravší, ekologickejší aj pokojnejší.
Spôsob, ako to dosiahnuť, je podľa občianskej iniciatívy Ružomberkom bajkom to, keď sa budeme môcť v meste pohybovať rýchlo a bezpečne aj inak ako autom. Bicyklom, kolobežkou, ale aj „pešibusom“ či mestskou autobusou dopravou.
Môže k tomu prispieť každý. A vôbec pritom nemusí prechovávať hlboké city k cyklistike. Stačí, ak začneme vnímať bicykel ako dopravný prostriedok, ktorý slúži na presun z bodu A do bodu B. V zásade platí, že je vhodné naň nasadnúť pri kratších vzdialenostiach. Do práce, školy, na nákup či vybavovačky do mesta.
„Ide o to, aby sme začali nad svojimi cestami premýšľať. Vyhodnotili si dĺžku trasy a zvážili, či je efektívnejšie a ekonomickejšie sadnúť na bicykel, kolobežku alebo do auta,“ vysvetľuje pre naše noviny Miroslav Klíma, ktorý je súčasťou projektu Ružomberkom bajkom. Dodáva, že nebojujú proti autám. Smerodajné je povedať si, kedy sa ich oplatí naštartovať.
Ak by sa to v meste uchytilo, prínos by mal nielen jednotlivec, ale aj celá spoločnosť. „Mikromobilita a aktívna doprava riešia veľmi veľa problémov. Potvrdzujú to výskumy a štúdie z rôznych krajín najmä západnej Európy. Priaznivý dopad je zaznamenaný na zdravie obyvateľov, životné prostredie, v podobe čistejšieho vzduchu, zníženia prašnosti. Aktívna mobilita pozitívne vplýva na každého človeka,“ pokračuje Klíma, ktorí za projektom stojí spolu s Liptovským cyklistickým spolkom a tvorcami portálu ruzomberok.bike. S Michalom Kudličkom, Ladislavom Matejom aj Romanom Hruškom.
Potrebná bude aj zmena zakoreného nastavenia. Ešte pretrváva mentalita, podľa ktorej vlastníctvo automobilu prezentuje spoločenský status jedinca. Zatiaľ čo na ľudí prepravujúcich sa v MHD či na bicykli sa hľadí s latentným dešpektom.
Cyklotrasy nie sú, radnica obstará koncepciu
Na jednej strane sú ľudia, ktorí môžu zmeniť spôsob dopravy a na kratších trasách presedlať zo štyroch kolies na dve. Na druhej strane je samospráva, ktorá má na to vytvoriť infraštruktúru. Tá v Ružomberku dosiaľ chýba. Cyklotrasy sú zatiaľ čiarkami zakreslenými v územnom pláne či projektoch, veľkú prácu v príprave odviedol aj Útvar hlavného architekta. No v realite nie je vybudovaný ani meter.
Už vlani počas európskeho týždňa mobility usporiadal Liptovský cyklistický spolok cykloprejazd mestom, v rámci ktorého sa snažili nadviazať dialóg s radnicou a poukázať na to, že v meste nie sú dobré podmienky na pohyb na bicykli a akomkoľvek dopravnom prostriedku mimo auta. Podľa vlastných slov tak zodvihli „čierneho Petra“ a začali sa v téme angažovať.
A karta sa aj obrátila, tento rok sa im podarilo naštartovať procesy. V spolupráci s radnicou vytvorili pracovnú skupinu, ktorá bude mať tému na starosti. Obsadili ju skúsenými ľuďmi z fachu, z oblasti mestského plánovania, Vavrincom Kenderom, Otom Nováčkom či Lindou Duchovnou, architektom Pavlom Šrankotom, prítomný bol poradca primátora pre dopravu Tomáš Mišovič.
Majú už aj načrtnutý postup. Ak sa chce mesto pohnúť, prv než začne stavať, potrebuje plán. Určenú kostrovú sieť cyklotrás, teda spojenie miest, kde obyvatelia bývajú, s miestami, kam sa potrebujú dostať. Zamestnanie, škola, centrum mesta, úrady, obchody či stanice. A následne mať v rukách strategický plán, ktorý bude riešiť i prioritizáciu a implementáciu projektov. Teda ako a kde začať. To môže mať radnica v podobe koncepcie rozvoja cyklodopravy.
Na apelovanie iniciatívy pristúpilo vedenie mesta k obstaraniu tejto koncepcie. V rozpočte na ňu vyčlenili 7500 eur, ktoré už schválilo aj mestské zastupiteľstvo. Podľa vyjadrenia viceprimátora Jána Bednárika pre MTR, pod ktorého agenda spadá, by mala byť koncepcia hotová do konca tohto roka.
Budovanie cyklotrás bude stáť peniaze, no radnica pri tom nemusí siahnuť len do vlastnej kasy. Mestu sa naskytá príležitosť vo veľkom financovať infraštruktúru z externých zdrojov. Ružomberok patrí k miestam, ktoré sú oprávnené čerpať prostriedky na cyklodopravu z európskeho Plánu obnovy a odolnosti. Má relatívne vysoké šance financie získať, potrebné je dať si záležať na žiadosti. Nutné budú teda vstupné investície na projekty cyklodopravnej infraštruktúry. Bez nich to nepôjde, hovorí aj združenie Cyklokoalícia.
Samospráva verejne deklarovala záujem podporovať ekologické formy dopravy. To, či to kompetentní naozaj myslia vážne a neostanú len pri pekných slovách, si vie verejnosť odkontrolovať. Tvorcovia českého podcastu Urban Caast, ktorý je venovaný aj mestskej mobilite, hovoria, že sa stačí pozrieť do rozpočtu, či sú na spomínané ciele vyčlenené financie.
Aktuálne môžu základné a stredné školy žiadať o dotáciu vo výške 30-tisíc eur na stojany a prístrešky na bicykle. Ministerstvo dopravy spustilo výzvu, ktorou chce podporiť budovanie cykloinfraštruktúry na školách. Okrem chodníkov či cyklotrás je totiž dôležité aj to, kam bude možné bicykle uložiť.
Hlavne bezpečne
Kým začnú pribúdať cyklotrasy, nejaký čas to potrvá. Koncepcia aj budovanie infraštruktúry je vytrvalostný beh, na dlhšiu trať. Sú tu však aj „šprintérske riešenia“, Rýchle, dočasné a relatívne lacné. Jedným z nich je snaha o to, aby samospráva na hlavných ťahoch cez mesto vyznačila dočasné vodorovné cykloznačenia. Uvažuje sa napr. o Klačne, Makovického či Plavisku.
Prívlastok „dočasné“ riešenie má však svoje opodstatnenie. Čiaru si budú pochvaľovať tí, ktorí jazdia už teraz, budú radi, že ich vodiči registrujú. No cieľom je vybudovať takú infraštruktúru, ktorú budú používať ľudia, ktorí by aj sadli na bicykel, no strach im to zatiaľ nedovolí.
„Musíme vytvoriť také podmienky, aby sme oslovili aj človeka, ktorý si nie je istý na bicykli, nemá odjazdené 10-tisíc kilometrov ročne, robí preňho problém prejsť kanál či obrubník a schádza z bicykla,“ vysvetľuje Klíma s tým, že infraštruktúra musí byť predovšetkým bezpečná.
A to predpokladá budovanie cyklotrás. I Cyklokoalícia vo svojom manuáli píše, že z hľadiska bezpečnosti je najoptimálnejšie oddeliť cyklodopravu od motorovej. Najpriaznivejšie by teda bolo, ak by sa mohli ľudia na bicykloch či kolobežkách presúvať po samostatných chodníkoch.
Bežne sa budujú aj cyklopruhy, ktoré sú súčasťou existujúcej vozovky, zmysel však majú najmä v uliciach s nižšou premávkou či zníženou maximálne povolenou rýchlosťou, vyplýva zo spomínaného dokumentu. Je totiž rozdiel jazdiť ako bicyklista po ceste, na ktorej je povolená tridsiatka, oproti úsekom, kde prefrčia autá aj 50-tkou 70-tkou. Výstižne to pomenovali v Urban Caaste, keď parafrázovali britský prístup, „Farba nie je infraštruktúra.“
Dôraz na bezpečnosť sa ukazuje ako potrebný aj s ohľadom na slovenské reálie. Dodnes nie sú v našej legislatíve ukotvené podmienky obiehania cyklistov. Na chýbajúci zákon, ale aj bezohľadnosť niektorých vodičov doplácajú cyklisti, ktorí končia pod kolesami áut. Známy je prípad slovenského reprezentanta Adriána Babiča, ktorý zahynul pri zrážke s automobilom po tom, čo mu vodič auta nedal pri predbiehaní prednosť.
Nebuď ako Laco!
Ľudia stojaci za projektom Ružomberkom bajkom sa pustili aj do osvetovej činnosti. Sú aktívni na sociálnych sieťach, kde informujú, dávajú príklady miest. Internety tiež valcujú videosériami, ktoré možno neoficiálne nazvať Nebuď ako Laco! S nadhľadom a vtipom v nich vyvracajú predsudky spojené s cyklodopravou a mikromobilitou.
Vystupuje v nich Ladislav Matej, ktorý stelesňuje mýty a predsudky voči cyklodoprave. Čoby archetyp, s charakteristickým rúškom a prístupom, ako sa to nedá. Videá zároveň ukazujú, že každý by mal mať aj „svojho Mira“, ktorý usmerní a ukáže, ako sa to, naopak, dá.
Svojmu parťákovi už vysvetlil, že kopce nie sú žiadnou prekážkou pre elektrobicykle, že sa dá pohodlne a rýchlo vybrať na nákup do Kauflandu aj na bicykli (a ešte tam aj doraziť o minútku skôr, ako kolega v aute) že a ako výhovorka neobstojí ani zlé počasie.
O ďalších faktoch oboznámili aj nás. Ku krajinám s pravdepodobne najvyššou úrovňou mikromobility už akosi podvedome priradíme Holandsko či Dánsko. No nebolo tomu tak odjakživa a aj oni si museli prejsť prerodom. „Aj u nich to začalo problémami s autami. V 70. rokoch boli v obdobnej situácii, bojovali so zápchami, znečisteným ovzduším, pod kolesami áut končilo veľmi veľa detí,“ načrtáva Miroslav situáciu, ktorá predchádzala tlaku verejnosti, ktorá poukazovala na neúnosnosť situácie a potrebu nájsť riešenia.
Na pešej zóne aj na bicykli
Aktivity iniciatívy už priniesli prvé výsledky. Jeden z ich návrhov prešiel. Začiatkom júna otvorila radnica pešiu zónu aj pre ľudí na bicykloch. Dosiaľ mohli Mostovou a Podhorou prechádzať iba vo vyhradenom čase. Radnica po dobe skúšobných troch mesiacov vyhodnotí, či sa zmena stane trvalou.
Ružomberská pešia zóna je priúzka a nie je na nej možné vyznačiť cyklopruh v súlade s platnou vyhláškou. Pravidlom je tak vzájomný rešpekt a ohľaduplnosť. Bol to diskutovaný krok. Kým niektorí vítali, že Ružomberok sa konečne zaradí medzi mestá 21. storočia, časť obyvateľov vyjadrovala výhrady. Iným povolenie vjazdu ako takého neprekážalo, mali však pochybnosti, či chýbajúci pruh a pravidlá nebudú predstavovať problém.
O stanovisko sme v tejto veci požiadali Cyklokoalíciu. Tá potvrdila, že na pešej zóne môžu cyklisti a chodci koexistovať aj bez vyčleneného jazdného pruhu. Dokonca je to v mestách štandardom. „Povolenie vjazdu cyklistov na pešiu zónu je celkom bežným riešením v mestách na Slovensku aj v zahraničí. Tento krok mesta určite vítame a nepredpokladáme žiadne výrazné problémy.
V prípadoch, kedy to šírkové pomery umožňujú a intenzity cyklistov vyžadujú, je vyznačenie pruhov pre cyklistov vhodným krokom, vo všeobecnosti ale ide skôr o ojedinelé riešenie. Pešia zóna v Ružomberku svojím charakterom pruhy pre cyklistov skôr nepotrebuje,“ zhodnotil túto problematiku pre RK Magazín predseda Cyklokoalície Dan Kollár.
Nie je potrebné určovať ďalšie podmienky jazdy. Tie stanovuje zákon a, ľudovo povedané, zdravý rozum. Platí, že cyklista je na pešej zóne povinný dbať na zvýšenú ohľaduplnosť voči chodcom, „v praxi žiadne ďalšie podmienky nie sú nutné,“ doplnil.
Sú však kroky, ku ktorým radnica môže pristúpiť a zlepšiť situáciu pre peších aj ľudí na bicykloch. Na pešej zóne sú totiž iné elementy, ktoré ich ohrozujú viac, ako oni seba navzájom. „V prvom rade je to dôraznejšia kontrola vjazdu automobilov na pešiu zónu mimo hodín vyhradených pre zásobovanie. Najvhodnejším riešením je nainštalovať na vjazdy automatické vysúvacie stĺpiky, ako je bežnou praxou aj v ďalších slovenských mestách. Práve automobily tvoria pre chodcov aj cyklistov na pešej zóne najväčšie riziko. Ďalej je potrebné vytvoriť v meste komfortné a bezpečné cyklotrasy, ktoré budú alternatívou jazdy po pešej zóne a budú využívané pre cesty, ktoré nemajú cieľ priamo v pešej zóne,“ uzatvára Dan Kollár.
Titulná fotografia: občianska iniciatíva Ružomberkom bajkom. Foto: Jaroslav Moravčík
Článok bol publikovaný v letnom čísle RK Magazínu.
Podporte kvalitný nezávislý obsah
Budeme vdační, ak nás podporíte kúpou dobrovoľného predplatného. Ďakujeme.
