Po decembrovom a januárovom úniku zapáchajúcich látok z Mondi SCP by už dávno bolo ticho. Tak, ako mnohokrát predtým. Lenže nie je.
Po 21. januári, keď Ružomberčanov opäť nahneval zápach šíriaci sa mestom a okolím, si väčšina pohundrala. Niektorí však spustili petíciu a zorganizovali protesty. Vďaka alebo kvôli tomu, kto sa na udalosti ako pozerá, je okolo témy stále živo.
Povedzte, čo sa stalo
Hoci emócie ochladli, a bolo ich na všetkých stranách veľa, ak odbúrame všetko nepodstatné, to, čo zaujíma Ružomberčanov najviac, sú jednoduché otázky: prečo a čo zapácha, je to zdraviu nebezpečné a ako zápachu zabrániť.
Spoločnosť Mondi SCP sa v prvej reakcii verejne ospravedlnila, chybu priznala, deklarovala snahu problémy vyriešiť, ale najmä zdôraznila, že uniknuté látky nie sú pre zdravie obyvateľstva nebezpečné.
Prostredníctvom hovorcu sme Mondi po januárovom úniku požiadali o možnosť nahliadnuť do kuchyne výroby celulózy a produkcie zápachov. Najskôr to vyzeralo sľubne, no termín sme napokon nedostali.
Mondi v prvých týždňoch viac neprezradilo. Rozhodlo sa informovať s odstupom času a inak. O tom neskôr.
Mesiac po únikoch mlčal aj úrad, ktorý výrobu v celulózo-papierenskom kombináte povoľuje a musí ju zároveň aj strážiť. Slovenská inšpekcia životného prostredia v Žiline (SIŽP), spadajúca priamo pod ministerstvo životného prostredia, poskytla odpovede až po skončení šetrenia koncom februára. Vrátime sa k nim.
Čo sa stalo 2
„Stali sa tri veci: v Mondi boli problémy s prevádzkou, ktoré spôsobili otvorenie bezpečnostných ventilov na potrubnej trase zapáchajúcich látok vedúcej z miesta vzniku do miesta likvidácie, cez ktoré unikali zapáchajúce látky do ovzdušia. Zhoršená bola v tom čase aj meteorologická situácia, silná inverzia, ktorá zhoršovala rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší a k tomu silná zima, ktorá problémy znásobila,“ povedal krátko po únikoch pracovník odboru životného prostredia Okresného úradu v Ružomberku (OÚ ŽP) Vladimír Macko, ktorý zodpovedá z pohľadu štátu za ovzdušie v okrese a situáciu za dvadsať rokov pôsobenia v tejto oblasti dôverne pozná.
Vysvetlil nám, že OÚ ŽP je v procese tejto udalosti len prizvaným účastníkom kontroly. Hlavným je SIŽP, ktorá je povoľujúcim a zároveň aj kontrolným orgánom všetkých stavieb a zmien súvisiacich s technológiou výrobou celulózy a papiera v Mondi SCP.
Do konca januára, teda deväť dní po úniku, bol on sám na kontrole v závode trikrát. „Zapáchajúce látky vznikajúce pri výrobe buničiny sú označované ako TRS – zlúčeniny totálne redukovanej síry. Ide najmä o sírovodík, metylmerkaptán, dimetylsulfid a dimetildisulfid,“ vysvetlil Macko. Tieto látky potrubiami smerujú do regeneračných kotlov, kde sa spaľujú a potom už tak nesmrdia.
„Potrubie, ktoré privádza látky z odparky na likvidáciu do regeneračných kotlov sa upchalo. Preto museli presmerovať ich tok do iného – záložného zariadenia – takzvanej Modo pece. Práve toto prepínanie spôsobilo úniky. Ďalším dôvodom je fakt, že ide o výbušné látky. Ak stúpne tlak v potrubí, musia byť otvorené bezpečnostné ventily a látky unikajú do ovzdušia. Aby sa nestalo horšie,“ opísal Macko problémy, ktoré Ružomberčania pocítili ako silný zápach.
Problém spôsoboval aj silný mráz. Kým sa upchatú trasu podarilo uvoľniť, potrubie ochladlo a nastali problémy so zamŕzaním kondenzátu.
„Na kvalitné fungovanie potrebujú byť zariadenia v prevádzkovej teplote. Hrozilo zamrznutie potrubných trás, odstavenie výroby celulózy, čo by za zhoršených rozptylových podmienok spôsobilo zápach v meste na oveľa dlhší čas. Našťastie, tomuto sa podarilo zabrániť, no pri nábehu do hlavnej trasy likvidácie zapáchajúcich látok prišlo ešte v ten večer k ďalšiemu veľkému úniku,“ ponúka Macko pohľad na detaily.
Limity (ne)existujú
Do ovzdušia sa teda dostali zapáchajúce látky – TRS zlúčeniny, ktorých množstvo monitoruje päť imisných staníc. Umiestnené sú na Supre, na Riadku, v Liskovej, Černovej a mobilná v Hrboltovej.
Monitorovanie zapáchajúcich látok v ovzduší však nemá v prípade prípustných limitov žiadnu oporu v celoeurópskej legislatíve, a teda ani na Slovensku. Kým tuhé znečisťujúce látky (TZL) majú limit 50 mikrogramov na meter kubický, zapáchajúce TRS látky ho nemajú.
„Snahy o zavedenie takéhoto limitu do legislatívy ochrany ovzdušia prebiehajú už roky. Zatiaľ sa to však nepodarilo. Pokusy so zavedením a uplatňovaním boli zavedené v USA, nie však na federálnej úrovni. My ich ale nemôžeme brať ako smerodajné. Európska legislatíva zavedenie imisných limitov vylučuje,“ vysvetlil Macko.
Odborný tlak zo strany Občianskeho združenia Ochrana ovzdušia dolný Liptov (OODL) priniesol pred pätnástimi rokmi výsledok. SIŽP zaviedol v integrovanom povolení na zvýšenie výroby celulózy imisné limity TRS látok na úrovni 10 mikrogramov na meter kubický v lete a 40 mikrogramov v zime. Mondi tak má nad sebou limity, ktoré ho strážia, nie sú však právne záväzné, keďže zákony ich nepoznajú.
Aké boli čísla, keď to v meste smrdelo
Hodnoty koncentrácie TRS látok z imisných staníc boli zvýšené oproti priemerným koncentráciám už od soboty. V januárový pondelok, 21., kedy väčšina Ružomberka smrad intenzívne cítila, to všetko len vyvrcholilo. Priemerné hodinové koncentrácie boli v tom čase najväčšie.
Mondi SCP pravidelne zverejňuje merania zapáchajúcich látok na stránkach Ružomberského hlasu. Od októbra 2018 tam však neboli. „Údaje nie sú uvedené, nakoľko v súčasnosti prebieha výmena monitorovacích staníc a kalibrácia meracích zariadení,“ píše sa v novinách.
Imisie však namerané boli a merajú sa aj naďalej. Vidieť to na online meraní, ktoré je dostupné na stránke ruzomberok.sk v časti životné prostredie, kvalita ovzdušia.
| Pondelok – 21. januára 2019 | čas | 6:00 | 7:00 | 8:00 | 9:00 | 10:00 | 11:00 | 12:00 |
| Imisná stanica SUPRA | hodnota imisií v µg/m³ | 5,63 | 13,69 | 23,09 | 37,06 | 33,75 | 9,52 | 6,13 |
| Pondelok – 21. januára 2019 | čas | 13:00 | 14:00 | 15:00 | 16:00 | 17:00 | 18:00 | 19:00 |
| Imisná stanica SUPRA | hodnota imisií v µg/m³ | X | 6,01 | 5,98 | 5,83 | 6,44 | 5,06 | 64,60 |
| 21. – 22. januára 2019 | čas | 20:00 | 21:00 | 22:00 | 23:00 | 00:00 | 01:00 | 02:00 |
| Imisná stanica SUPRA | hodnota imisií v µg/m³ | 5.96 | 5,92 | 6,63 | 21,30 | 31,73 | 12,03 | 12,84 |
Tabuľka namonitorovaných imisií v Ružomberku na stanici Supra v deň úniku. Limit pre TRS látky neexistuje. Denný priemer dosiahol 15,87 µg/m³ pričom v dňoch predtým dosiahol hodnoty 1,99 a 3,31 µg/m³. Zdroj – kontinuálny monitoring Mondi SCP zo stanice SUPRA.
Nešlo o haváriu
Viac ako mesiac trvajúca kontrola Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) v Mondi SCP napokon potvrdila už medializované informácie o príčinách.
„Únik bol spôsobený upchatím trasy systému zberu zapáchajúcich plynov,“ odpovedala kontrolórka a štátna radkyňa zo SIŽP Zuzana Kačániová pre Ružomberský magazín.
Inšpekcia klasifikovala úniky ako mimoriadnu udalosť a nie ako haváriu. Sankcie tak Mondi SCP žiadne nedostalo. Svoje rozhodnutie oprela o tvrdenie, že priemerná denná koncentrácia zapáchajúcich sírnych zlúčenín (TRS) pre zimné obdobie, čo je spomínaných 40 mikrogramov na meter kubický, nebola prekročená. V deň úniku, 21. januára, keď bol zápach najintenzívnejší, dosiahla priemerná denná koncentrácia podľa merania v stanici Supra 15 mikrogramov na meter kubický. Hranicu 40 mikrogramov presiahla „len“ počas jednej hodiny z 24 hodinového kontinuálneho merania.
„Na predchádzanie vzniku takýchto situácii uloží inšpekcia prevádzkovateľovi vykonať opatrenia na nápravu, ktorých účelom je eliminovať vznik obdobných mimoriadnych udalostí a zlepšiť spoluprácu a komunikáciu s miestnymi orgánmi štátnej správy a samosprávy pri vzniku mimoriadnych stavov, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu ovzdušia v meste Ružomberok a jeho okolí,“ odpovedala Kačániová na otázku, aké opatrenia v tomto smere SIŽP prijala.
Domáce úlohy pre Mondi SCP
Nakoľko problémom v dňoch zápachu bolo aj zamŕzanie potrubí, ktoré Mondi SCP dočasne odstavilo z prevádzky, inšpekcia dala fabrike za úlohu realizovať ohrev najkritickejších častí potrubia, v ktorých môže dôjsť k zamrznutiu kondenzátu. Úlohou pre papierne tiež je optimalizovanie prevádzky tak, aby nedošlo k upchatiu potrubí na odvádzanie zapáchajúcich látok či odvodnenia zberného systému týchto látok. Tieto úlohy musí Mondi zrealizovať do konca tohto roka.
„Preventívne vymeniť všetky bezpečnostné membrány na SEAL tanku 1 počas nasledujúcej celozávodnej odstávky v septembri 2019,” uviedla ďalšie z opatrení Zuzana Kačániová z Inšpekcie životného prostredia.
Mondi dostalo aj ďalšie, trvalé úlohy. Pri rozkolísaní tlaku v potrubiach hľadať príčiny a nepoužívať ako riešenie len pridávanie pary do systému, ktorá by mala upchatie „pretlačiť“.
„Zlepšiť spoluprácu a komunikáciu s miestnymi orgánmi štátnej správy a samosprávy pri vzniku mimoriadnych stavov, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu ovzdušia v meste Ružomberok a jeho okolí,” uzavrela výpočet uložených opatrení Zuzana Kačániová zo SIŽP.
Je zápach zdraviu nebezpečný?
Vladimír Macko z OÚŽP nechce o vplyvoch zapáchajúcich látok na zdravie v uniknutých koncentráciách špekulovať. Na to sú tu podľa neho hygienici, lekári a odborná zdravotná verejnosť.
„Posudzovanie nebezpečnosti zapáchajúcich plynov a ich vplyvu na zdravie ľudí v Ružomberku nie je v kompetencii SIŽP. Patrí do kompetencie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši,“ hovorí k téme zdravotných rizík zápachu Kačániová.
Na to, či sú uniknuté látky pre zdravie obyvateľov nebezpečné, sme sa pýtali aj Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Liptovskom Mikuláši, pod ktorý spadá aj naše mesto.
„Došlo k úniku prevažne TRS zlúčenín, ktoré neboli likvidované v obvyklom technologickom režime, ale ich likvidácia bola presmerovaná do náhradného systému ich spaľovania,“ odpovedala regionálna hygienička Gabriela Guráňová. Či sú TRS látky nebezpečné pre zdravie ľudí, sme sa ale nedozvedeli.
Na ďalšiu otázku, či úrad pozná množstvo úniku, a teda riziko pre prípadný vplyv na zdravie obyvateľstva, hlavná okresná hygienička odpovedala, že pre dopad na zdravie nie je ani tak dôležitá veľkosť úniku – emisie, ale veľkosť imisií, teda dopadu látok na územie mesta, ktorému sú obyvatelia reálne vystavení. To monitoruje spomínaných päť imisných staníc.
RÚVZ priznal, že priemerná hodnota TRS zlúčením v ovzduší bola v pondelok 21. januára päť až sedemkrát vyššia ako v dňoch pred únikom.
„Tieto zlúčeniny majú veľmi nízky čuchový prah, teda už pri veľmi nízkych koncentráciách sú citeľné a obťažujúce a je prirodzené, že zvýšená intenzita zápachu je obyvateľmi vnímaná ako skutočnosť zvyšujúca obavy o zdravie,“ vysvetlila regionálna hygienička. K vplyvu zvýšenej koncentrácie (viď tabuľka vyššie) na zdravie ľudí sa ale opäť nevyjadrila.
Na hygiene nám ale potvrdili, že ťažkosti, ktoré ľudia popisovali, „možno posúdiť ako akútne pôsobenie zvýšených koncentrácií znečisťujúcich látok, ktoré intenzívnejšie pôsobia na deti, seniorov a ľudí s chronickými ochoreniami, najmä dýchacích ciest“.
RÚVZ ale zároveň uviedol, že zo strany lekárov neboli hlásené také poškodenia zdravia obyvateľov Ružomberka, ktoré by si vyžiadali návštevu lekárov.
S prosbou o odborné zhodnotenie a charakterizovanie TRS látok, ktoré v meste smrdia, sme sa obrátili aj na Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Vedúci odboru monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ Martin Kremler nám ale odpísal, že TRS látky nemonitorujú, a preto sa nevedia k tejto záležitosti vyjadriť.
S otázkami na charakteristiku zapáchajúcich látok, neexistenciu legislatívnej normy, ale aj zdravotné riziko na obyvateľov sme sa ešte v polovici februára pýtali aj Aleny Popovičovej z Oddelenia environmentálneho inžinierstva, Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Neodpovedala.
Mondi vysvetľuje
Alena Popovičová sa však objavila ako pozvaný rečník na minulotýždňovom Environmentálnom dni. Ten spoločnosť Mondi SCP organizuje pravidelne dvakrát ročne, aby regionálnu verejnosť informovala o dianí a zámeroch na najbližšie obdobie. Posledný enviro deň bol venovaný práve vzniku a eliminácii zapáchajúcich látok pri priemyselnej výrobe buničiny.
Vo svojom príspevku vysvetlila, že koncentrácie, v ktorých sa zapáchajúce látky dostali do ovzdušia boli tak nízke, že nemohli byť jednorazovo pre zdravie obyvateľstva škodlivé. Pripustila, že napríklad aj nízka koncentrácia metylmerkaptánu, ktorý je mimoriadne citeľný už pri nízkych koncentráciách, mohla u senzitívnych ľudí vyvolať drobné zdravotné ťažkosti.
„Vzhľadom na ich nízku prahovú pachovú hodnotu môžu niekedy spôsobovať nejaké zdravotné problémy, ale pri týchto koncentráciách vo vonkajšom ovzduší nie je preukázaný ich zdravotný účinok, účinok na zdravie,“ argumentovala Popovičová na Environmentálnom dni Mondi SCP v Ludrovej 20. marca.
Peter Baláž, riaditeľ regenerácie, energetiky a obslužných činností v Mondi SCP zopakoval, že Mondi SCP je na svetovej úrovni v oblasti technického zabezpečenia a riešenia výroby buničiny a všetkých procesov s tým súvisiacich.
„Systém nikdy nebude sto percentný. Dovolím si povedať, že keby bolo v deň úniku pekné počasie, cítili by sme to jednorázovo. Ale inverzia spôsobila, že sme zápach cítili oveľa dlhšie a intenzívnejšie,“ povedal Baláž.
Úniky podľa neho trvali dokopy jedenásť minút. Nie však súvislých. Všetky problémy sú podľa neho v medziach, ktoré sú povoľovacími orgánmi určené na prevádzku. Ak by to vraj Mondi nedodržalo, muselo by odstaviť zariadenia, kde zápach vzniká.
„Stále hľadáme a budeme vylepšovať systém, aby spoľahlivosť bola čo najlepšia. Máme nejaké okamžité vylepšenia, máme balík peňazí, ktoré budeme investovať v rámci odstávky v septembri 2019, aby sme všetko ešte vylepšili a poučili sa z vecí, ktoré nám robili problémy,“ argumentoval Peter Baláž z Mondi SCP.
K téme sa vyjadril aj prezident Mondi SCP Bernhard Peschek: „nikto nie je neomylný a bez chýb, ale snažíme sa ich eliminovať.“
Menej celulózy?
Dôsledkom posledných únikov však nie sú len diskusie medzi odborníkmi, ale aj prejavy občianskej nespokojnosti. Z hundrania v súkromí a frflania na sociálnych sieťach sa zásluhou niekoľkých aktivistov dostala celá záležitosť na ulicu. Lídrami sú ľudia z Občianskeho združenia Ochrana ovzdušia dolný Liptov (OODL), ktorí už dvadsať rokov pripomienkujú takmer všetko, čo súvisí s výrobou v celulózke.
„Za dvadsať rokov sa nám nepodarilo presvedčiť štátne orgány životného prostredia o nutnosti stanovenia noriem škodlivín uvoľňovaných pri prevádzkovaní papierensko-celulózového kombinátu vzhľadom k poškodzovaniu zdravia obyvateľov Ružomberka a okolia. Nepodarilo sa nám prinútiť štátne orgány, aby urobili objektívne, laboratórne, vedecky podložené zdravotné štúdie, napríklad genotoxicity v našom regióne, a tým zistili, do akej mieri ovplyvňujú škodliviny z Mondi SCP náš zdravotný stav,“ hovorí lekárka – internistka Eva Svozilová, podpredsedníčka OODL, čím zároveň vyjadruje aj požiadavky protestujúcich a na tento účel zorganizovanej petície. Doposiaľ vyzbierali viac ako 7500 podpisov.
Podľa občianskeho združenia je problém v kapacite výroby celulózy. Od roku 2002 narástlo jej množstvo viac ako dvojnásobne. Súčasné povolené maximum, takmer 763-tisíc ton ročne, vraj nedokáže naše životné prostredie, a ani my ľudia zvládnuť.
„Vyjadrujeme obavy z dodržiavania bezpečnosti na všetkých technologických úrovniach a zariadeniach v Mondi SCP, pričom sme prestali veriť v bezporuchovú funkčnosť fabriky,“ uvádzajú signatári v otvorenom liste, ktorý odovzdali vedeniu mesta a poslancom mestského zastupiteľstva.
Voči rozhodnutiu povoliť realizáciu Projektu 2000 územným rozhodnutím stavebného úradu mesta podali dokonca správnu žalobu. Tvrdia, že je to v rozpore s územným plánom. Súčasťou Projektu 2000 bolo aj navýšenie výroby buničiny na dnešných 763-tisíc ton ročne.
„Týmto protestom a petíciou nechceme zobrať prácu ľuďom v Ružomberku, nežiadame, aby fabrika a celulózka bola zavretá. Chceme len, aby množstvo celulózy, ktoré tu vyrábajú, bolo produkované len do takej miery, aby nám neničilo ovzdušie a neškodilo nášmu zdraviu,“ uviedla na jednom z verejných protestov lekárka a podpredsedníčka OODL Eva Svozilová.
Hlavný argument, ktorý aktivisti na protestoch i v otvorenom liste používajú, sú príčiny úmrtnosti na kritické choroby v meste. Interpretáciou čísiel zo štatistického úradu dospeli ku skutočnosti, že v meste ľudia zomierajú na choroby ako rakovina, choroby dýchacích ciest alebo obehovej sústavy viac, než v okrese, kraji či na Slovensku. O probléme sme písali v aktuálnom vydaní Ružomberského magazínu číslo 3/2019.
Čo ďalej?
Poslanci mestského zastupiteľstva prijali uznesenie, v ktorom žiadajú primátora, aby dohodol s Mondi SCP efektívne informovanie obyvateľov mesta o haváriách a tiež aby informoval o opatreniach, ktoré Mondi urobilo v snahe zabrániť zápachom.
Primátor Igor Čombor následne zriadil Komisiu na riešenie problematiky zápachu a prašnosti v meste Ružomberok. Sú v nej zástupcovia mesta, Okresného úradu, odboru životného prostredia, Mondi SCP, lekári z ÚVN Ružomberok, ale aj aktivisti z OODL a iniciatívy Za zdravý Ružomberok.
Komisia sa v pondelok 1. apríla stretne už štvrtýkrát. Zatiaľ je všetko v rovine vyjasňovania si argumentov, faktov, ale aj pocitov. Vyplynuli však už aj prvé konkrétne úlohy: sprevádzkovanie mestského informačného systému, obnoviť webovú stránku o prašnosti v meste či pripraviť strategický dokument pre oblasť životného prostredia v meste.
Radnica chce tiež čerpať informácie a skúseností z Ostravy a okolia, kde sa zo silným zamorením prachom dokázali súkromný a verejný sektor spoločnou dohodou vysporiadať.
Verejnosť chce veriť, že úniky na zdravie vplyv nemajú, ale opakujúci sa nepríjemný zápach tomu nenapomáha. Aj preto je pre Mondi dôležité, aby v budúcnosti dokázal smradu zabrániť. Tak, ako v posledných dvoch mesiacoch.
Ďalší vývoj však bude do veľkej miery závisieť aj od veľkosti tlaku zo strany verejnosti.
Titulná fotografia – Protest pred Mondi SCP proti zápachu. Január 2019. Foto – redakcia.
Časť článku bola publikovaná v Ružomberskom magazíne číslo 2/2019.
